Boris Susko — iné vystúpenie, 35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy a vážení páni, dovolím si na záver sa v stručnosti, naozaj veľmi v stručnosti, vyjadriť k rozprave, ktorá prebehla k tejto novelizácii ústavy. Zareagujem, samozrejme, na vaše výzvy ohľadom listu komisára pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát. Vyjadrím sa aj k vašim výzvam na zverejnenie listu. V úvode však musím povedať, že je to absolútne neseriózne najmä od pani poslankyne Kolíkovej ako exministerky spravodlivosti, ktorá veľmi dobre vie, že komunikácia s Európskou komisiou, osobitne s eurokomisárom pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát je dôverná a bez toho, aby vyjadrili obidve strany súhlas so zverejnením tejto komunikácie, ju nemôžem zverejniť, aj keby som veľmi rád chcel. Ale čo môžem urobiť, je, môžem vás rámcovo informovať o tom, čo v tomto liste je a v tomto liste sú len dve veci. Jedna vec je, že pán eurokomisár vyjadruje obavu o prednosti európskeho práva vo vzťahu k navrhovanej novelizácii. Obavu bez akýchkoľvek ďalších podrobností a vyjadruje nádej, že návrh ústavy sa schváli tak, aby bol v súlade s právom Európskej únie. A to aj robíme. Návrh ústavy, ktorý sme predložili, nijakým spôsobom nezasahuje do prednosti práva Európskej únie alebo medzinárodných organizácií, pretože ako som to povedal vo svojom úvodnom vystúpení v rozprave, všetky naše záväzky dodržiavať medzinárodné právo v rámci čl. I ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aj VII. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú zachované a budú dodržiavané. To, čo deklarujeme v ústave, je naplnenie čl. IV ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako som to povedal, kedy v rámci otázok národnej identity tieto zostávajú štátom zachované a neprenášajú ich na Európsku úniu ani orgány Európskej únie. Takže tam sme absolútne v súlade s európskym právom, a tak ako povedal pán minister Taraba, ak bude z toho nejaký problém, tak sa budeme brániť všetkými dostupnými prostriedkami, ale to sa v tomto liste vôbec nepíše. To znamená, žiadnym spôsobom nie sú v tomto liste formulované nejaké prípadné následky, ktoré by mali vyplývať tak, ako to tu dezinterpretujete. Takže toľko k tomuto listu. Pokiaľ ide o námietky toho, že akým spôsobom je predkladaná ústava a debata o ústave a diskusia o ústave, tak ak si pozriete sami internetovú stránku Národnej rady, tak zistíte, že návrh bol predložený 7. marca 2025. Prvé čítanie bolo 9. apríla 2025 a druhé čítanie je 16. júna 2025. Myslím si, že to je dostatočný časový priestor na to, aby o tejto zmene ústavy mohli prebehnúť diskusie na odborných úrovniach, ktoré aj prebehli. Návrh ústavy v rámci MPK realizovala skupina odborníkov na ústavné právo, ktorá spoločne zadefinovala zmeny, ktoré oproti tomu, ako to išlo do MPK, ten výsledný text máte možnosť vidieť ten, ktorý je predložený v Národnej rade a dobre viete, že ten, ktorý išiel do MPK bol úplne iný ako ten, ktorý potom išiel do Národnej rady a práve z toho dôvodu, že prebehli konzultácie v rámci odborníkov na ústavné právo, bol okrúhly stôl medzi odborníkmi, ústavnými právnikmi, významnými ústavnými právnikmi na Slovensku, ktorí naformulovali text, ktorý dnes je predmetom rokovania Národnej rady. Takže to, že nebola diskusia k tomuto návrhu vôbec nie je pravda. To, že ste sa vy nezúčastňovali tejto diskusie, to neznamená, že diskusia medzi odborníkmi na ústavné právo neprebehla. Tak diskusia prebehla a na základe týchto diskusií bol predložený návrh, ktorý je dnes v parlamente. A tu musím povedať, že osobitne sa čudujem, že, pani poslankyňa Kolíková, práve vy tu idete rozprávať o tom, že ako sa čo predkladá z hľadiska ústavy. Veľmi dobre si pamätám na to, ako sa menila ústava, keď ste vy nastúpili do vlády ako ministerka. Veľmi dobre si pamätám, ako ste zobrali Ústavnému súdu možnosť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, a to zmenou návrhu, ktorá nastala po MPK, kde to prišiel osobne povedať predseda Ústavného súdu na ústavnoprávny výbor, že vôbec nevedel, že o takejto zmene sa vôbec diskutuje, že to bolo urobené po MPK, pred vládou tesne, tak aby o tom nemohol Ústavný súd vôbec vedieť a vyjadriť sa v rámci MPK. Takisto ako ste menili podmienky odvolávania Súdnej rady pozmeňovacím návrhom, respektíve v skrátenom legislatívnom konaní pri ústave v Národnej rade. Tak ako ste pozmeňovacím návrhom na výbore menili podmienky voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora a ďalšie a ďalšie veci, ktoré ste robili absolútne neštandardne. (Potlesk.) Čiže od vás, pani poslankyňa, mi to naozaj príde veľmi, veľmi zarážajúce, že vy vôbec si dovolíte povedať, že my akým spôsobom predkladáme návrh novelizácie ústavy, ktorá je tu v parlamente od 7. 3. 2025. Chcel som sa takisto poďakovať pánovi doktorovi Bujňákovi, ktorý sa vyjadril k tomu, čo ste tu hovorili, aj pani poslankyňa Plaváková, aj ostatní ohľadom stanoviska k pani ex-ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a skupiny právnikov, konkrétne pána Orosza, Švábyho, Mazáka a Vozára, ktorí tvrdia, že návrh novely ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. Mne pán docent toto tvrdenie jasne odmieta, ale nielen on, odmietajú to aj ďalší významní právnici, ako je pán docent Balog, ako je pán profesor Šmid, ako je pán profesor Ľalík a ďalší. K tomu sa budem krátko ešte o chvíľu venovať. Dámy a páni, treba otvorene povedať, že dnes sme boli svedkami naozaj veľkého politického divadla. Zdá sa, že pre niektorých je dôležitejšie poblázniť verejnosť, než vecne diskutovať. Namiesto odbornosti sme tu počuli množstvo manipulácií, strašenia, konšpirácií a pokusov o zastrašovanie opozičných poslancov. Ukazuje sa, že cieľom nie je konštruktívna diskusia, ale presadiť ideologickú agendu za každú cenu. Chcete zo Slovenska urobiť laboratórium sociálnych experimentov. Chcete spochybniť hodnoty, na ktorých naša spoločnosť vyrástla a stojí. Ale verte, že slovenskí občania si zaslúžia pravdu a tú im dnes treba nahlas povedať. Pani poslankyňa Števulová dnes napríklad tvrdila, že súdny aktivizmus je výmysel. Pýtam sa, naozaj. Tento fenomén nie je žiadnym výmyslom. Je to realita, ktorú si všímajú právnici, politici aj občianska spoločnosť naprieč Európou. Len vy zrejme pod vplyvom vašej ideológie pred tým zatvárate oči. Zazneli tu aj obvinenia, že táto novela je údajne krokom k vystúpeniu z Európskej únie alebo príklonom k Rusku. To jednoducho opäť nie je pravda a vy to veľmi dobre viete. Argumentujete výlučne jednostrannými právnymi názormi a zámerne ignorujete hlasy uznávaných odborníkov práva, či ústavných právnikov, ako sú, ako som povedal, profesor Ľalík, docent Bujňák, profesor Šmid, či docent Balog. Dovolím si uviesť pár myšlienok profesora Tomáša Ľalíka, ktorý výslovne uvádza, že z predkladanej novely nemajú mať občania žiadne obavy. Je to len snaha stanoviť rámec toho, čo by malo byť v právnom štáte samozrejmé, že o zásadných otázkach týkajúcich sa našej identity a kultúrno-etických hodnôt rozhodujeme my sami. Nie iné štáty, nie nadnárodné inštitúcie. Pán profesor Ľalík potom vo svojom článku, ktorý si môžete nájsť v mediálnom priestore, definuje, respektíve vypočítava príklady, kedy došlo k takémuto aktivizmu. Nebudem ich tu všetky pre čas neskorý uvádzať. Zhrniem len záver, kde hovorí, že tieto prípady jasne ukazujú, že európske inštitúcie čoraz častejšie rozhodujú o veciach, na ktoré nedostali mandát. A to začína byť problém. Slovensko nie je ten, kto mení pravidlá hry. Sú to práve nadnárodné inštitúcie, ktoré prekračujú dohodnuté rámce. Profesor Ľalík upozorňuje na aktuálny list dánskej a talianskej premiérky, ktorý podporilo ďalších sedem štátov Európskej únie a Rady Európy ako sú Belgicko, Poľsko, Rakúsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko. Títo politickí lídri poukazujú na to, že súd prekračuje rámec mandátu, ktorý mu bol daný v oblasti azylu, migrácie a práva na súkromie napríklad. Preto je načasovanie tejto ústavnej zmeny nielen správne, ale aj potrebné, konštatuje. Medzinárodné právo čoraz častejšie zasahuje do kultúrno-etických otázok, na ktoré sme nikdy neposkytli právomoc žiadnej medzinárodnej organizácii, ani Rade Európy, ani Európskej únii. Ako pripomína profesor Tomáš Ľalík, Slovensko nikdy neprenieslo v otázkach ústavnej identity svoje kompetencie na žiadnu medzinárodnú organizáciu. Pokiaľ tieto organizácie ostanú v rámci svojho mandátu, k žiadnemu konfliktu s ústavou nemôže dôjsť. Dámy a páni, táto novela je len potvrdením status quo. No aj to má svoj význam dovnútra smerom k našim inštitúciám a občanom, ako aj navonok k partnerom v medzinárodnom spoločenstve. Chceli ste počuť názory odborníkov, ústavných právnikov. Je to profesor ústavného práva, ktorý prednáša na univerzite, si myslím, že dostatočná vedecká odborná kapacita na to, aby vedel, čo hovorí. Takže nie je to len názor nás politikov, ale je to názor aj odborníkov na ústavné právo, ktorých vy ale ignorujete. Ďakujem pekne. (Potlesk.)