Beáta Jurík — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo ešte raz. A je to taká škoda, že sa nikto neprihlásil aspoň ústne, lebo by som čakala teda, že minimálne tí ľudia, ktorí riešia sociálne veci, takže by sa mohli k tomu vyjadriť, že či teda podporujú zámer alebo aj samotné podmienky. Vidím, že jeden pán poslanec z koalície krúti hlavou, ale tak je škoda, že o tom nediskutujeme a že je iba o tom, že si tu každý príde odprezentovať ten svoj návrh. Minule tu bol pán minister sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš a on hovoril, že on keď sedel na tej opačnej strane a že bol teda opozičným poslancom, takže mu prešlo veľa návrhov, pretože boli dobré tie návrhy a že sa mu to teda podarilo presadiť, pretože sa o nich diskutovalo, plus si to samozrejme obehal, tú podporu získal u koalície. Ja som sa vtedy tak chcela prihlásiť, že no ja síce o podporu som zatiaľ koalíciu nežiadala, ale že teda už sme tu mali nejeden dobrý návrh zo sociálnej oblasti. A je skutočne škoda, že si tu každý pozerá iba na to svoje politické tričko a nie na to, čo je dobré pre ľudí na Slovensku. Lebo tak si predstavujem aj tú novú politickú kultúru, ktorú nám tu už veľa ľudí sľubovalo a akosi sme sa k nej ešte nedostali. No, ale prejdem teda k tomu návrhu zákona a ja verím, že možno sa potom o ňom aspoň pobavíme a chcela by som veriť aj v tú podporu. Ja poviem aj takto na záznam, že pôjdem teda potom aj za pánom poslancom a predsedom poslaneckého klubu Richterom a opýtam sa ho, že teda, že čo si o tom myslí, lebo skutočne by som chcela minimálne teda poznať dôvody toho, okrem slávnej vety, že s opozíciou sa nehlasuje, že či by tento návrh podporili alebo nie, pretože si myslím, že je dobrý a mali by sme sa minimálne baviť teda o tom, že čo v ňom je a čo sa dá zmeniť, čo sa dá zlepšiť a čo sa dá urobiť aj pre mladých ľudí tu v pléne. Časť mladých študujúcich ľudí je už teraz za svoju prácu aj riadne platená, pretože môžu vykonávať rôzne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce. Napríklad dohodu o brigádnickej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno nejakým spôsobom porovnať alebo teda asimilovať s tým čo ja nazývam stážami. Pretože tieto dohody sú síce prácou, ale nepripravujú na výkon budúceho povolania. Ale to je taký ten základný rozdiel so stážami, že človek, ktorý ide na stáž, za ktorú by teda mal dostať zaplatené, tak sa pripravuje na výkon budúceho povolania. Napríklad niekto kto študuje ja neviem sociálne veci, tak sa pripravuje na to, že bude napríklad pracovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. A keď robí stáž, ktorá v tejto oblasti, tak je to stáž a keď naopak pracuje napríklad ako brigádnik ja neviem, že vykladá tovar v nejakom hypermarkete, tak vtedy sa samozrejme nejedná o stáž ale brigáduje. Problémom je, že momentálne náš Zákonník práce neupravuje, pretože nepozná tento termín stáže a neupravuje vlastne ani všetky tie garancie, ktoré by sa mali spájať s tým, že je to stáž. Jednak samozrejme ten cieľ, že príprava na výkon budúceho povolania, ale napríklad aj to, čo by mala dohoda, pretože toto je niečo čo je veľmi potrebné pri takýchto stážach spísať skutočne aj dohodu medzi tým študentom, študentkou a zamestnávateľom a v nej by mali byť obsiahnuté garancie, ktoré ochránia toho študenta alebo študentku presne tak, ako je to v iných pracovnoprávnych zväzkoch. Na Slovensku skôr vidíme, že ak študenti a študentky majú nejaké stáže, tak často tam nie je ani spísaný žiadny dokument, ani nič, čo by vlastne atestovalo, že áno, tá stáž bola skutočne vykonaná alebo keď, tak sa jedná skutočne len o taký akýsi papier, ktorý to potvrdzuje, že ten človek tam na stáži bol, ale nehovorí nič iné. A dostanem sa teda k tomu, že čo by mala takáto dohoda aj obsahovať. Hlavným zámerom stáže by malo byť pripraviť mladého človeka na trh práce a napríklad aj prehĺbiť tie teoretické vedomosti, ktoré získava počas štúdia a pretaviť ich do niečoho skutočne konkrétneho a samozrejme získať taký ten know how alebo teda skúsenosti v odbore na ktorého výkon sa pripravuje svojim štúdiom. Na Slovensku, ako som už povedala, absentuje potrebná právna úprava a mladí ľudia teda vstupujú aj na trh práce prostredníctvom, áno, flexibilných foriem zamestnania, ale neistých. A práve takáto úprava by im zabezpečila to, že budú mať nielen skúsenosti, ale aj všetky tie potrebné garancie. Zamestnávatelia tiež často siahajú po neplatených stážach a je to teda aj formou iných dohôd alebo teda iba takých nepísaných dohôd preto, aby nahradili iný pracovný pomer. Mňa napríklad, keď som predkladala tento zákon prvýkrát, tak ma kontaktovalo niekoľko budúcich lekárov a lekárok, ktorí mi hovorili, že počas ich štúdia, najmä v letných mesiacoch ich nemocnice využívajú práve na takéto "stáže", aby suplovali tie dovolenkové termíny lekárov a lekárok. A čudujte sa svete, aj na takéto veľmi dôležité povolanie akým samozrejme zdravotníci, zdravotníčky sú, tak oni počas tých mesiacov nie sú platení. A to si myslím, že je veľký problém, pretože a dostanem sa aj k tomu, nielen že sa prehlbujú tie sociálne rozdiely, ale zároveň tí ľudia potom si musia nejako zabezpečiť tie mesiace, keď nemajú žiadnu plácu, hoci majú prácu. A to skutočne považujem za niečo čo by sme v modernej spoločnosti, možno aj v sociálnej spoločnosti, ak si to tak dovolím nazvať, skutočne nemali dovoliť. Jedná sa a nemusíme sa báť toho slovo doslova o vykorisťovanie mladých ľudí. Pretože keď ten zamestnávateľ vie, že ten mladý človek nemá na výber, že on musí akceptovať tú formu práce, ktorú mu ponúka, hoci teda je bez pláce len kvôli tomu, aby nabral tú skúsenosť alebo aby to teda mohol mať napísané vo svojom životopise, tak to nemožno inak pomenovať ako vykorisťovanie. Prieskum Eurobarometra z roku 2013 a žiaľ, nemáme teda čerstvejšie prieskumy, sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. A predstavte si, že na Slovensku z päťsto opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len štyridsať. To je skutočne veľmi málo. A toto malé číslo nie je jedinou veľmi smutnou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica stáží bola neplatená a deviatim osobám, čo predstavuje zhruba 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument, ktorý by atestoval vykonanie tej "stáže". A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Zato z tých päťsto opýtaných dvestošesťdesiatdva malo ... =====