Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov teda k skrátenému legislatívnemu konaniu. Celý tento problém má, samozrejme, viacero rovín, začnem tou najužšou a teda potom pôjdem tak nejak akoby hore. Skutočne teda máme pred sebou skrátené legislatívne konanie, kde samotné znenie zákona je zmena, že čiarky a pridávajú sa štyri slová „nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti". Tu si myslím, že jednoznačne tie problémy existujú, vnímame, ako sa situácia s clami mení, čiže reagovať treba. Čiže toto úzke reagovanie, že mať možnosť použiť kurzarbeit aj pri, zjednoduším to, colnej vojne medzi Európou a USA, je dobrá vec. Myslím si, že tu keď sa bavíme fakt že o tomto konkrétnom riešení, ani sa nemusíme baviť, že či je skrátené legislatívne konanie zlé. Hospodárske škody tu hrozia, súhlasím, je to tak krátke, že vlastne tie štyri slová ani ako ich, lepšie sa vyštrngajú. Takže z tohto pohľadu v podstate som okej aj so skráteným legislatívnym konaním, aj so samotnou teda zmenou, zmenou zákona. Je dobré, ešte raz to zopakujem, mať možnosť reagovať aj pri colnej vojne tak, že teda bude môcť fungovať kurzarbeit. To je tá jedna rovina. No a potom máme teda ďalšie roviny, povedzme, že tá širšia a slovenská. Poďme touto. Jasné, Slovensko je automobilová veľmoc, vyrábame najviac vozidiel na hlavu, tak to je dlhodobo, môžme sa baviť, či to je dobré alebo zlé, samozrejme, určite je to dobré v tom, že vlastne práve ten automobilový priemysel posunul Slovensko niekam, vytvoril veľa príležitostí proste pre zamestnanie, áno, máme tu štyri automobilky, stavia sa ďalšia, takže toto všetko je v poriadku. A napriek tomu, že teda európsky automobilový priemysel má problémy a zďaleka len nie spôsobené colnou vojnou, ale teda spôsobené aj tým povinným prechodom na elektromobilitu a vôbec akože byrokraciu Európskej únie a čo všetko, čiže tých problémov je veľa, tak na Slovensku jednoducho sa ho nemôžme a nesmieme vzdať. Jasné, že treba riešiť aj iné oblasti, ale jednoducho automobilový priemysel tu je a bude tu. A aj keď teda tá výroba akoby sa presúva do Číny, alebo teda že Čína sa rozhodla, tak ako sa 25 rokov dozadu rozhodlo, rozhodla Južná Kórea, že bude automobilovou veľmocou a podarilo sa jej to, hej, tak to sa, preto sa dneska rozhodla Čína a podarí sa jej to, bohužiaľ, tak to je, tak ale, samozrejme, nie všetci možno vedia, Volvo je dnes čínska automobilka. Ak bude Čína vyrábať vozidlá na Slovensku, stále je to určitá šanca pre Slovensko, nielen pre zamestnanosť vo výrobe, ale aj teda vývoj a všetky tieto ďalšie veci. Čiže určite sa nesmieme vzdať automobilového priemyslu. Robme veľa pre diverzifikáciu, pozerajme možno napríklad aj pre zbrojársky priemysel, ten tiež bude mať asi najbližšie desaťročie čo robiť, ale jednoducho jasne si povedzme, že automobilový priemysel tu je, bude a je našou povinnosťou nás všetkých robiť všetko preto, aby bol v dobrej situácii. A tu je teda tá ďalšia rovina, že nemôže si ani vláda, ani pán minister sociálnych vecí, ani vôbec my všetci povedať, že a teraz hurá, už sme pomohli. Pozor, kurzarbeit vie pomôcť v konkrétnej krátkodobej situácii, ale, samozrejme, nie je to dlhodobé riešenie. Nie je to dlhodobé riešenie ani pre automobilky, ale, samozrejme, ani pre krajinu a z dvoch dôvodov. Jedna vec je, samozrejme, kurzarbeit stojí peniaze, ktoré dnes nemáme, vieme to všetci, a ďalšia vec je tá, že my potrebujeme ako krajina, aby ľudia pracovali, jednoducho my potrebujeme robustnejší hospodársky rast a ten jednoducho sa dá dosiahnuť jedine tým, že bude viac ľudí pracovať. Proste nie je dlhodobé riešenie, aby ľudia sedeli doma a mali teda zaplatených 80 % platu, z čoho teda 60 % zo štátu a 20 % od zamestnávateľa. To je len čiastkové riešenie. Toto treba mať na pamäti a tu si aj ja myslím, že nejaký čas už bol stratený a treba sa posúvať ďalej, ako vlastne pomôcť tomu automobilovému priemyslu na Slovensku. Lebo keď aj v Európe sa bude vyrábať menej áut, stále to ešte môže byť, že zrušia sa fabriky, ja neviem, to je jedno, v Belgicku, možno vo Francúzsku a budú fungovať tie naše. Takže tuto treba pozerať. A tu je kopa iných vecí, zasa to závisí tu u nás, od vás, od koalície, kde teda vytvárame podmienky pre ten automobilový priemysel a to je ďaleko dôležitejšie a tu ja vidím veľmi málo. Lebo ak niekto potrebuje stabilitu, a to je to najcennejšie, tak je to automobilový priemysel, pretože ich výrobný cyklus je, v podstate jeden model vyrábajú štyri roky, malý facelift, ďalšie tri roky, povedzme, sedem-osem rokov, predtým je vývoj cca tri roky. Tie zmluvy sa robia vždy na dlhé obdobia. A toto je veľmi, keď sa spýtate, čo by potrebovali ľudia z automotive slovenského, tak práve tú stabilitu, aby sa nemenili zákony z večera do rána, z týždňa na týždeň, aby jednoducho oni tie zmluvy, ktoré urobili, vedeli, a oni tam aj majú proste nejaké doložky, že mierne zvyšovanie, aby to celé vedelo mať stabilitu. Takže tá skutočná pomoc to nie je len kurzarbeit, tu treba fakt to celé prostredie ekonomické, podnikateľské prostredie a tu, bohužiaľ, sa urobilo veľa zlého a možno, alebo teda nie že možno, určite je teraz ten správny čas, keď skutočne tá colná vojna, už ako to dopadne, ale nejaká bude, kde by bolo dobré pomôcť automobilovému priemyslu. A to skutočne je zníženie daní, zjednodušenie pravidiel, zjednodušenie rôznych povinností, proste takisto aj rôzne zmeny Zákonníka práce. Čiže koniec koncov myslím si, že tuto veľmi jasne to hovoria zástupcovia slovenského automotive a myslím, že to hovoria aj vláde, viem o tom, čiže musí nasledovať taká tá dlhodobá pomoc, hej? A tá dlhodobá pomoc nemôže teda znamenať nejaký útlm automobilového priemyslu, ale teda pomôcť, aby vedel fungovať. No a zároveň ale teda skutočne treba mať na pamäti, že tu sme už asi ten strop asi dosiahli, hej. Možno ešte teda keď to Volvo nabehne, že ešte budeme dokázať vyrábať viacej vozidiel, ale jednoducho my už sme na strope a treba skutočne vnímať, že, a tým, ako aj postupuje automatizácia, robotizácia a toto všetko, že ten automobilový priemysel do budúcna bude zamestnávať menej ľudí i pri rovnakých výkonoch už len preto, že tie elektromobily sú jednoduchšie, je tam menej súčiastok, menej operácií, proste jednoduchších. Čiže ten kurzarbeit musí byť len ten krok a musíme rozmýšľať, čo ďalej. Budeme riešiť, možno už tento minister sociálnych vecí bude riešiť, ako presúvať ľudí, šikovných schopných ľudí z automobilového priemyslu, ktorí majú to know-how európske, proste že fakt robia so špičkovými technológiami, ako ich presúvať do iných odvetví a proste takto zabezpečiť vlastne tú diverzifikáciu a teda zachovanie zamestnanosti na Slovensku. Tu si myslím, že je fakt veľmi dôležité, a to dáva zmysel, vlastne podpora skutočne toho zbrojárskeho priemyslu alebo teda strojárskej výroby v oblasti zbrojárstva, nie, prosím, také, ako sú úvahy, že zbrojárstvo malo jeden dobrý rok, hej, teraz sme normálne že nula, 9% HDP robí zbrojárstvo, čo je inak na úrovni USA, tak prvé nápady, čo som zachytil, joj, darí sa im, treba im dať nejakú mimoriadnu daň. Niekedy tá najväčšia pomoc je nechať ich pracovať, nevytvárať im zhoršenie podmienok. A zasa, ak niekto vedel vyrábať motory, autá, všetky tieto strojárske veci, určite bude vedieť vyrábať aj teda v inej oblasti strojárstva a teda aj zbrojárstva. Takže skutočne tam, kde vláda musí niečo spraviť, je teda nelikvidovať iné odvetvia, ktorým sa napr. začína dariť, ale teda skôr im pomôcť alebo aspoň ich nechať žiť a robiť všetko preto, aby nie tí ľudia, že budú na kurzarbeite šesť mesiacov alebo rozložených na dva roky a budú sedieť doma a čakať, či sa zlepší situácia v automobilovom priemysle, nie, my potrebujeme, aby títo ľudia sa posunuli, kľudne teda aj ukončili svoju prácu pre automobilku a posunuli sa do inej fabriky a robili, pracovali, vytvárali dodatočnú hodnotu, lebo, zasa, hospodársky rast, tak sa dá vyrásť z problémov. Mám posledných 45 sekúnd, dovolil by som ešte skutočne upozorniť, včera Republiková únia zamestnávateľov dala jasný návrh, jasné, konkrétne riešenia konsolidačné, ktoré nie sú na strane zvyšovania daní, brzdenia ekonomickej aktivity, ale práve naopak, na strane zjednodušenia štátu, áno, aj prepustenia určitých zamestnancov štátu a majú tam skutočne, nestihnem, ale majú tam iks konkrétnych riešení fakt v celkovej sume vyše šesť miliárd, ktoré by teda, za jedno, skonsolidovali a, za druhé, bez toho, aby to znamenalo brzdenie a zhoršovanie podmienok pre ekonomický, ekonomickú proste časť alebo vôbec produktívnu časť ekonomiky, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)