Ján Richter — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predsa mi len nedá po tej dlhej rozprave, aby som nezaujal stanovisko a nevrátil sa možno aj niekde dozadu do čias pôsobenia na ministerstve, pretože tu často bolo spomínané isté opatrenie, ktoré som zaviedol ja, spochybnené rozhodnutie Ústavného súdu, čomu nerozumiem, potom asi nežijeme v právnom štáte, ale predsa len pár poznámok. A možno aj k tomu, ako tie kroky boli prijaté, aké boli výsledky tých krokov, pretože to sa v značnej miere podobá návrhu zákona, ktorý predkladá terajší pán minister, mám osobnú skúsenosť. Nebolo to jednoduché aj v tom čase viac jak desať rokov dozadu prijať opatrenia, ktoré zaviazali poberateľov, teda nezamestnaných a poberateľov dávky v hmotnej núdzi, odpracovať tých 32 hodín verejnoprospešných prác. Áno, aj v tom čase s mojimi kolegami na ministerstve, čo sa týka právnikov a legislatívcov, sme si uvedomovali, že to je niekde na hrane ústavy, ale boli sme presvedčení o tom, že je to potrebné a boli sme celkom presvedčení, že Ústavný súd nám dá za pravdu, akože aj dal za pravdu. A to nemôžme spochybňovať, ak tvrdíme, že žijeme v právnom štáte, lebo to je najväčší, by som povedal, to je tá pyramída ústavnosti ten Ústavný súd a ten by sa ozaj nemal v tomto prípade spochybňovať. Skúsenosti z toho obdobia, po prvé, starostovia bez ohľadu na to, akej boli politickej príslušnosti a do akého kostola chodia, prijali toto opatrenie, čo je veľmi dôležité, pretože tam som mal isté obavy, že do akej miery to bude prijaté dajme tomu opozičnými primátormi a starostami. Všetci pochopili, že je to v ich záujme a že je stále v tých obciach a mestách z hľadiska verejnoprospešných prác čo robiť. A my ostatní daňoví poplatníci sme mali dobrý pocit, že za to, že berú tie dávky, aj niečo pre tú spoločnosť odvedú. Nič viacej, nič menej. Výsledky? Naučili sa ráno vstávať, splnili si úlohy, ktoré tam boli. Pamätám si veľa prípadov takých, jeden deň začal možno s kosou, nejaký trávnik alebo cintorín kosiť, osvedčil sa, ostal ten vyžínač, potom kosačku, potom sme ho zaradili do rekvalifikácie a on sa zamestnal na trvalý pracovný pomer. Ako to je ten výsledok, to je tá motivácia, preto ja hrubo odmietam, že aj tento zákon má nejaké reštrikčné, trestné opatrenia. V prvom rade je to motivácia, motivácia ľudí pracovať. A to bolo aj vtedy a tá sa osvedčila. A v žiadnom prípade, kolegyňa, hlavne z PS-ka, možno z hnutia SLOVENSKO, neberme to, že toto je nejaké kladivo na Rómov. Veď evidovaných nezamestnaných je veľa aj z majority. To nemôžme takto rozdeľovať. Ja mám veľmi dobré skúsenosti s viacerými Rómami, ktorí sa aj prostredníctvom tých opatrení zamestnali a nemôžem súhlasiť, kde je pán Ledecký, (rečník sa obzrel, či je tam poslanec Ledecký) s ním. A to ma prekvapuje uňho. Veď on bol pilier, ktorý som dával vždy ako za príklad. Bola prvá obec Spišský Hrhov, ktorá dostala certifikát o sociálnom podniku, lebo on mal s tým skúsenosti dobré. Dokonca mali sme na Spiši výjazdovú vládu a vtedy starosta, ale starosta za SMER - sociálnu demokraciu, poslanec vyššieho územného celku za SMER - sociálnu demokraciu to prijal a dostal úlohu takého metodika. Do tej obce sa mali aj ostatní starostovia chodiť školiť, pýtať, ako postupovať, pretože mal veľmi dobré výsledky s prácou Rómov. Nechápem ten obrat, ten kotrmelec veľmi veľký, pretože stále Spišský Hrhov, si myslím, že si zaslúži ocenenie a pozornosť, pretože tam Rómovia dokázali, že, po prvé, chcú a vedia robiť a na tom si trvám. Aký bo výsledok tohto? No výsledok bol asi taký, že o 235-tisíc ľudí viac pracovalo a v roku 2019 som odovzdával sociálnu poisťovňu s vyrovnaným rozpočtom. 1,4 miliardy sklz, ktorý doplácali sme zo štátneho rozpočtu bol anulovaný, to myslím, že netreba tieto veci absolútne. A medzi tými 235-tisíc ľuďmi, ktorí sa zamestnali, bolo veľmi veľa Rómov. Čudujem sa, že vy v tomto prípade takto podceňujete, možno že až dehonestujete Rómov. Chcú a vedia robiť. Tak ako vo väčšinovej populácii, sú aj takí, ktorí nemajú záujem robiť, ale to by som nedelil na Rómov a nerómov. To sú všetko obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní, poberajú dávku v hmotnej núdzi a my im ponúkame a podávame pomocnú ruku. Spomeniem jeden konkrétny príklad. Železiarne Podbrezová. Pán generálny riaditeľ Soták, pripravili sme spolu jeden pilotný projekt. Jedna zmena vo valcovni rúr priamo vo výrobe bola vytvorená cez ten pilotný projekt, vyslovene z Rómov. Boli tam dve podmienky, ktoré sme akceptovali. Prvá, že aj ich, nazvem to vajda, proste má byť zamestnaný, aby tam bol súčasťou, pretože je autorita. Nemali sme problém. A druhá podmienka bola, že výplata nie mesačne, ale zálohovo, po každom týždni. Železiarne to akceptovali a výsledok? Pilotný projekt prešiel, ľudia sa osvedčili. Samozrejme, boli medzi nimi tí majstri parťáci alebo ako to nazvať, ktorí ich istým spôsobom riadili. Pilotný projekt prešiel. Jedna tretina z tých ľudí dostala ponuku od železiarní na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.