Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Pán predsedajúci, opäť ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, no, teraz pred chvíľkou sme sa tu teda bavili o transakčnej dani, kde štát vyslovene dusí ekonomickú aktivitu, kde znižuje ekonomickú aktivitu, lebo presne to robia dane. Čím vyššie dane, čím viac daní, tým je nižšia ekonomická aktivita. Slovensko však potrebuje presný opak, lebo potrebujeme robiť všetko preto, aby sme znižovali regulačnú záťaž, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie, špeciálne práce, aby sme znižovali byrokraciu, proste potrebujeme podporiť ekonomickú aktivitu. To je jediná skutočná cesta, ako sa Slovensko vie stať alebo vie odísť z tohto dnešného marazmu a ako by sme sa mohli znovu jedného dňa stať znovu ekonomickým tigrom strednej Európy. Nie je to proste tak jednoduché. Dnes to nie je, že spravíme tu že dve zmeny a teraz už bude Slovensko konkurencieschopné. Nie, potrebujeme urobiť tisíc drobných zmien, ale správnym smerom. No a teraz vlastne ja prichádzam s jednou malou zmenou a je to, ako som už hovoril teda aj v úvodnom slovo, zvýšenie odvodovo odpočítateľnej položky. No, poviem, že je to, nadväzuje to na, to, čo sa mi podarilo spolu... spolu, no, podporila ma aj koalícia. Podarilo sa, aby deti, ktoré teda ukončia povinnú školskú dochádzku, mohli hneď už to prvé leto brigádovať, nabielo, v súlade so zákonom, tak ako aby mohli tú výplatu dostať proste v súlade so všetkými pravidlami. My potrebujeme, aby sme do tvorby hodnôt, do... proste do aktívnej ekonomiky dostali čo najviac ľudí. Tá cesta je, vlastne minimálne sú tri smery. Čo najviac mladých potiahnuť, aby čím skôr začali nejak pracovať, to je jedna vec. Potom, samozrejme je priestor napríklad aj urobiť zmeny, aby napríklad maminy išli skôr pracovať, a potom, samozrejme, ďalší priestor je, aby dôchodcovia, či už neskôr odišli na dôchodok, alebo nešli do predčasného. Ale to je, samozrejme, teraz mimo. Čiže teraz sa bavíme o deťoch, o tom, aby sme čo najviac mladých ľudí potiahli, aby jednoducho začali pracovať, aby získali prvé pracovné návyky, aby jednoducho podporili tú ekonomiku aj takto. No a tak ako som hovoril, že tie deti, veľa z nich, samozrejme, chce pracovať a ono to bolo také, že keďže chceli, vždy si našli niekoho, kde tú brigádu mali, ale mali ju jednoducho načierno. A my sme vlastne, nechcem teraz trieskať percento, ale takmer každý mladý človek mal tú svoju prvú pracovnú skúsenosť načierno, pretože za prvé nemohol pracovať, lebo povinná školská dochádzka končila až 31. 8., to znamená, to prvé leto nemohol pracovať a potom, samozrejme, a, aj, aj toto, čo tu máme, vlastne tých 200 euro je málo na to. A, samozrejme, zvyšok sa doplácal... zvyšok sa doplácal načierno, takže... Pardon. Takže toto je vlastne ďalší krok k tomu, aby ten mladý človek, ktorý chce ísť pracovať, aby tá jeho skúsenosť bola jednoducho nabielo, aby, aby, aby fungoval v súlade so zákonom, aby mu mohol jeho zamestnávateľ vlastne dať tú mzdu tak, aby to bolo zaujímavé aj preňho, aj zamestnávateľa a aby to, aby to, aby to fungovalo. Čiže dnes vlastne máme 200 euro. Tá odpočítateľná, odvodová odpočítateľná položka v sociálnom poistení sa vlastne odpočítava z vymeriavacieho základu zamestnanca aj zamestnávateľa na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu solidarity, to je týka len zamestnávateľa. No a uplatniť si ju môžu študenti, o nich rozpravám, ktorí teda pracujú na dohodu o brigádnickej práci, ale sú tam inak aj dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, a teda sú poberateľmi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. No len pre presnosť, právna úprava je obsiahnutá v § 138a zákona už spomínaného č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. No a je to akási úľava pri platení poistného do Sociálnej poisťovne zo strany dohodárov, či už teda študentov, alebo dôchodcov. Toto bolo dobré riešenie, ktoré bolo prijaté, teraz si nepamätám presne, v ktorom roku, ale jednoducho tých 200 euro sa viazalo proste k tomu roku, odvtedy máme skutočne dosť výraznú infláciu, a keď to zoberiem, že prečo 330, prečo zvýšené na 330, je to plus-mínus hodnota inflácie odvtedy. Čiže viac-menej len, len nazvime to, že valorizujeme tú sumu, aby to jednoducho fungovalo pre dnešný svet. Skutočne je to robené tak, aby som, vnímam napätie v štátnom rozpočte, samozrejme, ja som prvý ten, kto rozprával o deficite, takže je to urobené tak, aby to bolo skôr zmysluplné, skôr pozitívne a aby to teda nerobilo nejakú zásadne veľkú dieru do štátneho rozpočtu. Myslím si, že je naprosto jasné, že ak teda už to bude že 330 euro mesačne, tak, samozrejme, to, to sa nemusíme ani baviť, bude, bude, vytvorí to pozitívny vplyv na záujem študentov, ale aj dôchodcov, dohodárov pracovať v takomto type pracovnoprávneho vzťahu, no a v podstate takto či už tých študentov, alebo aj dôchodcov motivujeme vlastne akoby k vyšším zárobkom, tým pádom vytvoria viacej, vytvoria viacej hodnoty, no a zároveň, samozrejme, sú to zraniteľné skupiny obyvateľstva, a teda je úplne v záujme štátu ich motivovať k pracovnej činnosti aj takýmto, takýmto nástrojom. V podstate toľko. Myslím si, že toto nie je o žiadnej politike. Toto je skutočne o tom, aby sme nastavili zmysluplné pravidlá, aby sme fakt podporili ekonomickú aktivitu, podporili v tomto prípade aj zamestnávateľa, aj zamestnanca, a fakt sa veľmi uchádzam o podporu aj koaličných kolegov. Myslím, ako som si všimol, kolega Hajko ma keď tak opraví, veľmi, veľmi podobný návrh predkladá aj KDH. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Okej. Takže každopádne, samozrejme, uchádzam sa aj takto o podporu a rovnako takisto podporíme vlastne tento, tento váš návrh, takže toľko. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.