Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Tak, opäť ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, a naši návštevníci, ktorí práve odchádzajú, takže zopakujem. Predkladám novelu zákona 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a je to relatívne, je to jednoduchá zmena, ktorá zvyšuje hranicu pre povinnú obratovú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty z aktuálnej sumy 50-tisíc eur na sumu 75 000 eur. Prečo? Možno začnem tak, že súčasná legislatíva pozná dva typy registrácie na platenie dane z pridanej hodnoty, a teda dobrovoľnú, to znamená, daňovník sa môže prihlásiť do systému DPH kedykoľvek a povinnú. Samozrejme, na dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok a povoľuje ju teda finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu, ako som povedal. A teraz teda, povinne sa musí zaregistrovať zdaniteľná osoba vtedy, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat 50-tisíc eur., resp. v niektorých prípadoch je to 62 500 eur. Žiadosť o registráciu je zdaniteľná osoba povinná podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dosiahla tento zákonom stanovený obrat. No, táto povinná registrácia je pre slovenské podnikateľské subjekty najčastejším dôvodom pre registráciu platenia dane z pridanej hodnoty. No a čo to prináša? Táto povinnosť vlastne prináša zásadne náročnejšiu daňovú administratívu, ale teda môžeme povedať generálne, je to zásadne administratívne náročnejšie. No, ako vznikla, no ešte môžeme teda povedať, že táto hranica, keby sme ju zvýšili, tak jednoducho ochráni tých malých, drobných podnikateľov pred touto neúmernou administratívnou záťažou, a teda umožní im, aby viacej času venovali samotnej podnikateľskej činnosti, a aby teda menej času venovali neproduktívnej administratíve. Vyššia hranica povinnej registrácie má význam aj z pohľadu štátu, pretože, povedzme si na rovinu, je to realita, časť malých podnikateľov zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli túto hranicu povinnej registrácie. No môže sa to diať aj legálne, aj nelegálne. Legálne sa to môže diať tak, že si ten podnikateľ povie, no tak v novembri už mám teda nejaký obrat a ja nebudem robiť nič, a pritom mohol. Mohol vytvoriť teda nejakú novú hodnotu, z ktorej teda mohol mať následne, samozrejme, niečo štát, aj verejné financie. Druhá vec je, samozrejme, že sa to dá robiť aj nelegálne, a to sú teda rôzne formy daňových únikov. Úplne najjednoduchšie, že taký podnikateľ prestane vlastne už dávať bloky, resp. faktúry, tak aby jednoducho neprekročil túto hranicu. Čiže ak tú hranicu zvýšime, pomôžeme nielen znížiť byrokraciu, ale zároveň som presvedčený, že zase sa nám podarí o niečo znížiť mieru daňových podvodov. No povedzme si, ako celé to vlastne vzniklo, kedy sa tá hranica zvyšovala. Také to posledné zásadné zvýšenie alebo určenie tej hranice vlastne bolo v roku 2009. Ak si dobre pamätám, 1. júla, bolo to teda počas prvej vlády Roberta Fica. No a odvtedy, za tých 15 rokov, sa táto hranica raz zmenila, a to bolo v podstate, myslím si, že tak rok a pol dozadu v podstate v jednom z tých konsolidačných balíčkov, kde sa to z tých 49 790 eur zmenilo na 50 000, čiže o smiešnych cca 200 eur sa to zmenilo. No ale bavme sa, že od toho roku 2009 je fakt inflácia v akom veľkom množstve. Čiže úplne tá hranica, ktorá bola vtedy postačujúca, je dnes teda absolútne nepostačujúca. No, a, samozrejme, aj tu sú nejaké európske pravidlá. Veď, samozrejme, nie je možné zahlásiť, že teraz do 200-tisíc to bude bez DPH, ale sú nejaké európske pravidlá, ktoré hovoria, myslím, že je to 85-tisíc eur. Nešiel som úplne na tú hranicu, ale som pripravený, ak by bola zhoda a vôľa, samozrejme, ísť aj na túto hranicu. Zasa má to význam, aby sme pomáhali v tej miere, samozrejme, v akej nám to dovoľujú európske platné pravidlá. Čiže určite tá hranica 75-tisíc, ako ju navrhujem alebo keby sme aj išli po skutočne aj tú najvyššiu hranicu, ktorú dovoľujú európske pravidlá, by jednoznačne pomohli. A ja hovorím vo finále, by pomohli aj štátu samotnému, práveže by aj on mal menej povinností a hlavne menej daňových únikov, ale podporili by sme aj živnostníkov, ktorí skutočne po tejto zmene žiadajú alebo po nej túžia. Kľudne to môžem povedať aj takto. No, čo k tomu ďalej dodať, bohužiaľ, práve to, čo sa deje aj z hľadiska konsolidácie, aj vôbec tak ako vlastne momentálne robí nejakú tú ekonomickú alebo hospodársku politiku vláda, tak všetko ide k zvyšovaniu množstva povinností, k zvyšovaniu výšky daňovej záťaže, k vytváraniu nových daní, napríklad teda tá transakčná daň a toto všetko. Každá tá jedna vec, keby ju niekto povedal, je znesiteľná, ono podnikatelia sú zvyknutí zvládnuť toho veľa, ale jednoducho robí sa z toho taký fakt veľmi nebezpečný kokteil aj v súvislosti s tým, čo sa deje vo svete, či už teda hroziaca colná obchodná vojna, ale jednoducho vôbec toto všetko dokopy spôsobuje, že padáme a naša ekonomika je nekonkurencieschopná a fakt máme veľké problémy. Čiže bolo by dobré obrátiť to rozmýšľanie, obrátiť vlastne ten smer toho uvažovania a zase, samozrejme, že zvýšenie hranice DPH, povinného platcu DPH z nás neurobí konkurencieschopnú ekonomiku, ale bude to zase nejaký malý krok, áno, poviem to narovinu, malý krok, ktorý pôjde správnym smerom a ktorý teda zníži byrokraciu, zvýši im akoby ochotu podnikania a tú jednoduchosť. Takže takýchto krokov, keby sa urobilo dostatočne veľa a je mi úplne jedno, že či to bude mojím opozičným návrhom zákona, alebo proste spraví vláda nejaký balíček podporných opatrení pre ekonomiku, už akokoľvek, jedna, len jedna vec je dôležitá, že to Slovensko, naši podnikatelia malí, veľkí potrebujú, tak bolo by dobré nad tým začať uvažovať. Dobre, toľko k tomuto návrhu zákona, ďakujem pekne za pozornosť.