Beáta Jurík — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

58-2 Zároveň nikto nebol doteraz schopný preukázať, že či tieto opatrenia skutočne efektívne zabránili akémukoľvek šíreniu a ani vtedy vláda neprišla s menej reštriktívnymi opatreniami. Pretože áno, aj v kontexte pandémie, keď sa niečo takéto deje, tak, samozrejme, že sú obmedzenia, ktoré sa nielenže môžu, ale musia prijať, ale je na zodpovednosti tej vlády navrhnúť ich tak, aby čo najmenej obmedzovali tie ľudské práva dotknutých osôb, ale zároveň teda chránili aj ten všeobecný záujem, a síce v tomto prípade zdravie celej populácie. Táto nevyhnutnosť opatrení nebola preukázaná doteraz a nezohľadnili sa, samozrejme, ani špecifické potreby v tých daných lokalitách. A o tom hovorila aj kolegyňa Kosová, že jednoducho v tých skupinách, ktorých sa tieto opatrenia týkali, tak často chýbala voda, pretože vieme, aká je situácia vo vylúčených komunitách, samozrejme prístup k zdravotnej starostlivosti a ďalšie, ďalšie obmedzenia. A jednoducho na to sa nejakým spôsobom vtedy nedbalo, tie osady sa jednoducho uzavreli. Ja tiež spomeniem, že tento týždeň sme tu odškodňovali vraj krivdy, ktoré sa stali ľuďom, ktorí nedodržiavali pravidlá a, naopak, tu sa nevieme, lebo teda tak to vnímam, že koalícia toto uznesenie opäť raz nepodporí, tu sa nevieme vyhradiť voči skutočným krivdám, ktoré sa stali týmto ľuďom, pretože ako som už spomínala, tak jednoducho nijakým spôsobom nie je preukázané, že prečo sa toto muselo diať, či tam neexistovala iná možnosť a ako boli teda obmedzené tie ich ľudské práva. A ja súhlasím s tým, čo povedala aj pani poslankyňa Kosová, že jediné, čo sa týmito opatreniami dosiahlo, boli len ďalšie nenávistné prejavy voči rómskej menšine, pretože ja veľmi dobre na to spomínam, akú náladu to opäť vyvolalo v spoločnosti, keď sa začalo hovoriť o ohniskách nákazy, ktoré prichádzajú z osád a podobne. A namiesto toho, aby sa kompetentní venovali tomu, že odkiaľ skutočne ten vírus pochádza, kde máme tie ohniská, tak jednoducho iba takýmto spôsobom šírili hoaxy a predsudky o tom, že nám to tu dovliekli ľudia, ktorí cestovali z Británie, a teda určite to budú Rómovia a určite to donesú do tých osád a z tých osád sa to bude ďalej šíriť. Jediné teda, čo sa tým dosiahlo bolo ešte prehĺbenie, ešte väčšie prehĺbenie tejto nenávistnej rétoriky. A viete, ja by som vás tak chcela aj poprosiť, kolegovia, kolegyne, že v tom čase počas pandémie sme sa podľa mňa k rómskej menšine a nie je to ani prvý a, žiaľ, teda očividne ani posledný prípad, sme sa k ľuďom teda z rómskej menšiny správali, akoby boli nejaké zvieratá. Pretože skutočne a možno sú to silné slová, ale ja si neviem predstaviť, že by sa iní ľudia v inej krajine, kde fungujú nejaké demokratické princípy, právny štát atď., správali k časti populácie tak, že ideme vás zavrieť do klietky a dosť. To je skutočne, skutočne neľudské a ja si želám, aby sme aj my tu na pôde Národnej rady robili skutočne všetko pre to, aby sme, keď už chceme teda my sa pasovať tým veľkým slovom s veľkým písmenom Ľ ako ľudia, tak aby sme sa aj k iným ľuďom tak správali. To je také moje želanie. Ďakujem pekne.