Boris Susko — iné vystúpenie, 33. schôdza

40-2 Čiže myslím si, že na túto tému sme reagovali v návrhu ústavného zákona, a to isté, pokiaľ ide o rovnaké odmeňovanie medzi mužmi a ženami, na ktoré sme tiež reagovali, ktoré je tiež zakotvené v ústave. K vystúpeniu pána poslanca Dubéciho, ktorý sa pýtal, že prečo prvá zmena ústavy v tomto volebnom období rieši práve toto. Ako povedal už pán poslanec Majerský v rozprave, kedy je ten správny čas na zmenu ústavy? Ak by sme k tomu pristupovali takto, tak ten správny čas na kultúrno-etické otázky a samotnú suverenitu štátu asi nie je nikdy. Naopak, ja si myslím, že práve teraz, keď tu máme vážnu krízu hodnôt, a to nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, že práve teraz je najvyšší čas venovať sa týmto otázkam aj na úrovni ústavy, a to najmä otázkam suverenity Slovenskej republiky z pohľadu teda či už európskeho práva, alebo aj medzinárodného práva, národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky v tejto súvislosti a zakotveniu základných východísk kultúrno-etických princípov. A to takých princípov, na ktorých je historicky postavená identita a hodnotové nastavenie nášho štátu Slovenskej republiky. A keď už sme pri tom, pripomeňme si, aká bola prvá zmena ústavy za minulej vlády. Ako sa menila ústava za pôsobenia pani ministerky Kolíkovej, keď bývalá vládna koalícia hneď v prvých mesiacoch vládnutia presadila v ústave, ako odňať Ústavnému súdu možnosť posudzovať súlad ústavy s ústavnými zákonmi, čiže zakotviť možnosť odvolať členov Súdnej rady bez akéhokoľvek dôvodu. Pripomeňme si, že táto zmena pôsobnosti Ústavného súdu nebola predmetom medzirezortného pripomienkového konania, doplnila to tam pani ministerka Kolíková až po skončení medzirezortného pripomienkového konania, aby sa tak nemohol nikto vyjadriť vrátane samotného Ústavného súdu a až na ústavnoprávnom výbore musel prísť pán predseda Ústavného súdu, ktorý to tam potom namietal. Samozrejme, neúspešne. Čiže toto bol prvý návrh zmeny ústavy bývalej vlády, ktorý sa vôbec netýkal žiadnych kultúrno-etických otázok a zakotvenia suverenity Slovenskej republiky a jej právneho poriadku vo vzťahu ku kultúrno-etickým otázkam vo vzťahu k či už európskemu, alebo medzinárodnému právu. Vládny návrh ústavného zákona teda vôbec takto nevznikal. Boli okrúhle stoly, kde sa intenzívne diskutovalo medzi odborníkmi na ústavné právo a hľadali sa konkrétne najlepšie formulácie a prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie a samotný ďalší legislatívny proces. Dámy a páni, je dôležité pristupovať k veciam naozaj so zdravým rozumom. Je prirodzené a dôležité mať v úcte hodnoty a tradície našich predkov, je dôležité mať v úcte ústavnú identitu Slovenskej republiky. A o to nám v tomto návrhu ide, ozdravý rozum a hodnoty, ktoré budovali naši predkovia a v budovaní, ktorých chceme aj my pokračovať. A otázky, ktoré tu nastolil, alebo ktoré tu rozprávajú kolegovia o tom, že čo malo byť za cieľom tejto novelizácie z hľadiska politiky, je len čistým politikárčením. Ďakujem pekne. (Potlesk.)