Dávid Dej — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, tak poďme teda spoločne vyšetriť, či sú tu dôvody na to skrátené legislatívne konanie. Ja mám za to, že aj nie, ale napriek tomu poviem, že faktom je, že máme najmenej bytov na tisíc obyvateľov, nájomných bytov, z pohľadu, alebo teda keď sa porovnáme s inými krajinami EÚ, alebo máme najvyšší vek osamostatnenia sa od rodičov, čo je tiež z dôvodu toho, že to bývanie je na Slovensku nedostupné. Chýbajú nám tie nájomné byty, to je pravda. No ale teda otázka je, keď už sme pri tom skrátenom legislatívnom konaní, že tento problém je tu niekoľko rokov, toto nie je problém, ktorý by tu bol jeden alebo dva mesiace. Naozaj toto je problém, ktorý tu máme dlhodobo. Ja ako tú politiku naozaj sledujem, by som povedal, od základnej školy a ja neviem, že či by to niekedy pre stranu, ktorá sa tvári, že je sociálnodemokratická, bola priorita. Ja by som aj povedal, že nie. Zrazu niekde v nejakom momente počas tohto volebného obdobia povedal pán premiér, že nájomné bývanie je premiérska téma. Však ako fajn, by som povedal, že možno aj zdravotníctvo by mohla byť premiérska téma, to pán premiér povedal, že nie je. No ale teda keď sa bavíme o týchto dôvodoch na to skrátené legislatívne konanie, tak aj môj predrečník kolega Štefunko to veľmi dobre spomenul., človek by aj očakával možno nejaký komplexnejší program, možno nejakú víziu, možno niečo, čo sa plánuje dlhodobo, lebo aj tá výstavba, to nie je, že lusknete prstom a máte byty, hej, že to naozaj si myslím, že toto treba väčšiu, odbornejšiu, komplexnejšiu diskusiu a podľa mňa aj tu v Národnej rade. Ja už by som teda očakával, že keď už tu príde takýto zákon, tak by mohol prejsť nejakým medzirezortným pripomienkovým konaním, že to nebude opäť tak narýchlo, že nám tu o jedenástej predsedajúci oznámi, že tu príde takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. My nevieme čo skôr, tak, samozrejme, sa snažíme to narýchlo si preštudovať, aby sme vôbec vedeli, o čom to je. Potom sa tu nejakým spôsobom vyrozprávame a odhlasujeme a ideme ďalej. Potom sa stane to, že sa sem zase vrátime, budeme to desaťkrát opravovať, potom v tom bude chaos, nikto nebude vedieť, ako to je. Tento zákon samotný, aj keď sa držím teda toho skráteného legislatívneho konania, zahŕňa aj aktérov ako napríklad hlavné mesto. Ja sa stavím, že hlavné mesto o tomto ani nevie a že to s nimi ani nebolo prediskutované. Tak ako keď to prišlo na výbor, nikto ani nevedel, o čom sa ide rokovať. Si myslím, že ten legislatívny proces má nejakú hlavu a pätu, veď to upravuje aj zákon o rokovacom poriadku, a mali by sme spĺňať nejaké podmienky, pričom ja mám za to, že tu nie sú ohrozené ľudské práva a slobody, že tu neni ohrozená bezpečnosť štátu a že nehrozia veľké hospodárske škody. Ako možno teda hrozia nejaké väčšie hospodárske škody, lebo dneska sme sa dočítali, že šéfka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania pani Lysová bola v minulosti dvakrát odsúdená, čo súviselo s nejakým realitným biznisom. Ja o tom veľa neviem, nechcem sa tomu veľmi venovať, ale ak ste to mysleli takto, že z tohto dôvodu sú ohrozené nejaké hospodárske škody, tak potom si myslím, že to je asi problém v tej agentúre, nie v tom, že to musíme robiť cez skrátené legislatívne konanie. No, uvediem ešte teda príklad s tými bytmi. Tak komerčný nájom v štátom podporovaného nájomného bývania pre 30 m2 je 490 eur a pri 30 m2 tej istej bytovky, bavíme sa o Bratislave, je 420 eur, čo je rozdiel asi 70 euro. Ako v poriadku, ale ak by som očakával, že štát dá do ponuky nejaké nájomné bývanie, tak naozaj to bude dostupné aj cenovo, čo ja mám z pohľadu toho, čo vidíme na internete, tak mám za to, že to nie je až tak cenovo dostupné, a potom teda nerozumiem úplne tej pointe. Aj napriek tomu, že si myslím, že tých bytov nájomných je málo, ale keď už sa teda stavajú, tak by mali byť jednak adresné a zároveň by mali byť aj cenovo dostupné, čo, poviem úprimne, ak tieto byty má stavať developer, tak ich v prvom rade bude stavať tam, kde on potrebuje, a nie tam, kde to potrebujú tie mestá a obce. Môžme sa baviť, keď ten zákon samotný bude prerokovaný, že či je to adresné, alebo nie je, či je to cenovo dostupné, alebo nie je, ale minimálne ja mám za to, že neexistujú naozaj zákonom stanovené podmienky na to, aby sme toto robili v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som si prečítal všetky tie materiály za ten čas, ktorý sme mali. Hovorím, je to asi pár hodín. Pamätám si, o jedenástej predsedajúci, bol to, myslím pán Raši, povedal, že prídu dva návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, teda II. pilier a nájomné bývanie. No, teraz je, za chvíľku bude päť hodín, tak ja neviem úplne, že či naozaj toto je niečo, čo sa nedalo urobiť aj inak. Napríklad cez medzirezortné pripomienkové konanie, nejakou hlbšou diskusiou minimálne v parlamente. Hovorím aktérmi tohto sú aj mestá a obce. Nie som si úplne istý, či ste to stihli za tých päť hodín s tými mestami a obcami prerokovať alebo nejakým spôsobom prediskutovať. Ale minimálne očakávam, keď už sa naozaj bavíme o tak komplexnej téme, lebo táto téma naozaj má presah aj do viacerých rezortov, má veľa, zákon územného plánu a podobne, že by sa to nerobilo takto narýchlo a takto na kolene. Lebo potom naozaj, áno, že keď sa to robí takto rýchlo, môžu tam byť chyby, tak potom áno, hrozia tie hospodárske škody, čo si myslím, že ak chceme mať, aj zo skúseností máme. Tá skúsenosť alebo tá minulosť nám dáva za pravdu, že keď sa niečo robilo narýchlo, tak tam boli chyby, opravovalo sa to a, bohužiaľ, aj napriek tomu, že ste tvrdili, že tie odôvodnenia tu sú, tak nám tá história dala za pravdu, že naozaj niekedy je lepšie nebežať ten šprint, ale maratón. Ďakujem veľmi pekne.