Beáta Jurík — faktická poznámka, 33. schôdza

Ďakujem za slovo. Mária, ty si hovorila, že nemáme zhodu na tom, čo sú kultúrno-etické otázky. Ja verím, že máme zhodu na tom, že ľudia nie sú kultúrno-etické otázky. A tiež si zopakovala niekoľkokrát, že by nám všetkým malo záležať na tom, aby sa všetci ľudia v tejto krajine cítili dôstojne alebo aby žili dôstojný život, či už sú to teda starší, mladí, deti, všetci tí Matúšovia, Jurajovia, Martinovia, Sáry, Zoje, ja neviem, aj moji Bibi a Mišo, proste všetci. A keď už sa na niečom nevieme zhodnúť, tak verím, že aspoň na tomto, že na tom dobre detí. Aby sa každé dieťa v tejto krajine cítilo dobre, dôstojne, aby sa mu tu dobre žilo. A viete kto s nami, teda však ja súhlasím s Máriou, Mária asi so mnou, a viete kto ešte s nami v tomto súhlasí? Napríklad pani europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová zo SMER-u. Citujem: „Všetkým by nám malo záležať na deťoch, ktoré takéto páry vychovávajú.“ Tak reagovala len pred niekoľkými dňami, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, a to si tiež, Mária, spomínala, že tu máme rozhodnutia, či už teda Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Európskeho súdneho dvora, a konkrétne toto rozhodnutie je teda čerstvé a hovorí, že práva rodičov majú byť zachované, aj keď sa rodina presťahuje. Inak povedané, rodina je rodinou všade. V Taliansku, v Nemecku, v Rakúsku aj na Slovensku. A to sa uplatňuje aj na dúhové rodiny, a teda také, v ktorých deti vychovávajú ľudia rovnakého pohlavia. Zároveň teda sa vrátim aj k tomu, čo si, čo si hovorila a čo, čo, o čom sa tu bavíme, aj sama pani europoslankyňa za SMER povedala, že na Slovensku v tomto máme medzery, a mali by sme začať dialóg tak, že pritom budeme myslieť hlavne na tie deti. Veď tu preboha nežijeme na nejakom ostrove, že čo sa aplikuje inde, tak sa nemôže u nás. Ale potom, o čom je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)