Branislav Škripek — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem pekne. Pán minister, pán predsedajúci a kolegyne a kolegovia, no, ja... (Krátka pauza.) To sa mi už stalo v tejto sále. Hovorím za seba, áno? (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem veľmi pekne. (Povedané so smiechom.) Pán minister, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, pred nami je 50-stranová správa, ktorú ste nám priniesli, pán minister Blanár, ale teda nemohli ste, nedokázali ste prísť minulý týždeň na výbor a, pochopiteľne, keď máte bohatý pracovný program, tak sa takéto momenty prekrývajú, ale bol tam, bol tam váš štátny tajomník pán Chovanec. Správa je obsiahla, dočítal som sa veľa zaujímavých vecí, ktoré hovoria zoširoka o množstve, množstve angažovaných oblastí alebo oblastí, v ktorých sa angažujeme. A možno častokrát to ani naša verejnosť všetko nevie, ale predsa len by sme potrebovali aj vedieť a dozvedieť sa, dozvedieť sa ešte niektoré pohľady, ktoré hodnotíme možno aj z pohľadu opozície. Ale je tu jedna otázka na to, akým spôsobom hodnotíte ten rok 2024, či sme ako Slovensko úspešní v obhajovaní našich ekonomických záujmov. Hovoríme konkrétne o konkurencieschopnosti našich automobiliek. Za posledný rok vlastne nevieme celkom jasne, aká je stratégia Slovenskej republiky, našej vlády, na podpore našich automobilových výrobcov, teda na podporu a ako pomôcť konkurencieschopnosti našich firiem. Nevieme celkom presne, čo rokoval alebo čo priniesol pán premiér pred dvoma týždňami, čo prezentoval v Bruseli, ako hovoril o záujmoch našich firiem v autopriemysle a výrobcov áut, pretože teraz povedal pán premiér, že sa budúci týždeň stretne s automobilkami, ale ich požiadavky mal vravieť na samite už pred dvoma týždňami, takže otázka je, že čo vyrokoval pre nich. A toto je, viete, že pre nás kľúčové, o tom teda, samozrejme, vôbec nemusíme hovoriť. Hoci tá správa bola obšírna a zaoberala sa rôznymi oblasťami, tak zároveň musím povedať, že nehovorí veľa aj o tom, alebo nedotýka sa aj tej otázky, že ako sme sa dostali do istej medzinárodnej izolácie ako Slovensko, že voči zahraničiu máme množstvo zahraničných krokov a doma to je podávané ako politika na štyri svetové strany. A tak sme videli vo vianočný týždeň pána premiéra a niektorých kolegov v Moskve a ešte pretým bol v Číne, máme kontakty s Azerbajdžanom a viacerými podobnými krajinami, ale pán premiér dokázal prejsť až do Washingtonu na konzervatívny kongres a ešte bol aj vo Vatikáne. No ale zároveň vidíme, že nás Slovensko ani Maďarsko nikto nepozval na stretnutie skupiny ochotných štátov do Bruselu a možno práve preto, že ostatní premiéri EÚ27 nemajú dôveru voči nášmu premiérovi Ficovi. Ani Slovensko nenavštevujú nejakí podstatní zahraniční politici, ktorí by legitimizovali zahraničnú politiku premiéra Fica. Jednoducho si tu kľučky nepodávajú, a dokonca k nám veľmi nechcú ani naši najbližší susedia, ani z Českej republiky. V4 je zmrazená a my proste vidíme málo tej zahraničnej politiky. Vy ste, pán minister, boli dvakrát za ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie pánom Lavrovom, a predsa stále máme problémy s plynom. Síce sa náš premiér stretol v Spojených štátoch s pánom Muskom, ale on nie je ani minister, ani vlastne zahraničný činiteľ, ale je to určitá postava akejsi americkej politiky, ale aj tak sme dostali importné clá na naše výrobky nášho automobilového priemyslu. Čiže hovoríme o nejakých úspechoch našej zahraničnej politiky? Častokrát vidíme veľmi rozporné výroky. Náš premiér hovorí o tom, že nebude podporovať žiadnym spôsobom žiadnu vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ale predsa len nedávno bol na samite v Bruseli a súhlasil so závermi, ktoré sa tam urobili a aj s tou vojenskou podporou pre Ukrajinu. Takže pýtame sa aj na veci, ktoré sú pre nás zvláštne, a určite by sme chceli vedieť, ako, aká je naša cesta von z medzinárodnej izolácie. A otázka, ktorá naozaj mnohých prekvapila, lebo cesta pána podpredsedu SMER-u, pána Blahu a jeho stretnutie s pánom Naryškinom, predstaviteľom ruských tajných služieb, asi môžeme povedať, že v komunistickom Československu by za stretnutie politika s predstaviteľom tajných služieb znepriatelenej krajiny dostal asi 30 rokov väzenia. A dnes sa s tým môže pýšiť na sociálnych sieťach a jednoducho hovoriť, že to bola dobrá cesta, pofotil sa tam na mnohých zákutiach Ruskej dumy, porozprával sa s rôznymi ľuďmi. Prispieva to k rastu našej dôveryhodnosti? Takže také najlepšie kontakty pravdepodobne máme s Moskvou, ale životná úroveň Slovenska nerastie, naopak, dostali sme sa na posledné miesta v Európskej únii v časti kúpnej parity obyvateľstva. Takže takéto mierové rokovania, ktoré vytvárajú politiku na štyri svetové strany. Máme otázku aj, aký postoj zaujmeme ku Ruskej federácii a medzinárodnej situácii, ak výsledkom mierových rokovaní bude potvrdenie anexie samozvanej Doneckej ľudovej republiky aj Luhanskej ľudovej republiky, ako sa k tomu budeme stavať, pretože v našej správe je, že zdôrazňujeme, že trváme na medzinárodných záväzkoch, na zvrchovaných právach, na suverenite Ukrajiny aj na jej územnej celistvosti. Takže toto sú otázky, ktoré sme tam nenašli a sú pre nás dôležité. Pán kolega Ferenčák práve pred chvíľou hovoril o tom, ako sa mení geopolitické nastavenie sveta, a tak máme otázky o tom, ako sa budú posilňovať a formovať naše vzťahy a posilňovať vzťahy so Spojenými štátmi na strategickej úrovni a ako sme v súlade s EÚ27. V správe sa hovorí, že máme konzistentnú pozíciu voči Arménsku a Azerbajdžanu. A akým spôsobom sme konzistentní voči Arménsku, keď vieme, že politickí oponenti sú perzekvovaní, zatváraní a naše firmy fakticky dodávajú výzbroj Azerbajdžanu? Takže mnoho rozporov, ktoré tam vidíme a zdajú sa nám nekonzistentné. Zároveň sa tam hovorí, že Slovenská republika sa zúčastňovala na tvorbe iniciatív Európskej únie, zameraný na posilnenie odolnosti voči hybridným hrozbám, a na Slovensku prežívame intenzívnu hybridnú vojnu zo strany Ruskej federácie. Pred nejakým časom sme videli videozáznam stretnutia ruského špióna s redaktorom nejakého našeho denníka, ktorý mu dokonca odovzdal finančný obnos. Vec bola dokonca aj vyšetrená a obnos, teda trest pre pána redaktora bol mimoriadne nízky. Ja si myslím, že to malo vyzerať úplne inak. A takmer takéto veci prechádzame ako nejaké drobnosti, ktoré sa len tak stali. Ale zasiahlo ministerstvo zahraničných vecí voči takýmto veciam? A teda napríklad aj, aká bola reakcia na cestu pánu podpredsedu Blahu do Moskvy? Nie je práve pán riaditeľ FSB, ruských tajných služieb, pán Naryškin autorom takýchto hybridných hrozieb, ktoré sa týkajú aj Slovenska? Že ono sa nám tu niečo deje pred otvorenými očami, z tváre do tváre a takáto návšteva pána Blahu asi neprispeje k zníženiu úrovne hybridnej vojny na Slovensku. Komunikovalo ministerstvo zahraničných vecí takéto veci voči našim euroatlantickým partnerom, alebo pýtajú sa nás na to vôbec, alebo radšej mlčia? Pán premiér na výbore pre európske záležitosti oznámil, že o svojej ceste vopred informoval, do Moskvy, vopred informoval pani Leyen aj pána Costu, a opýtali sa ho na to aj kolegovia ostatní premiéri, že čo tam bude robiť a povzbudili ho? Mne sa zdá, že všetci mlčali, jednoducho preto, že sa asi za to aj hanbia. Takže myslíme si, že v tejto správe chýbajú niektoré oblasti a vyvolávajú množstvo pochybností v občanovi, ktorý sa pozerá na našu politiku v zahraničí a na to, že aj keď to neznie dobre, ja viem, že tento výrok sa nepáči našim predstaviteľom, ale Slovensko v určitej medzinárodnej izolácii je. Za posledné dva roky tejto novej vlády, alebo necelé dva roky, sa skutočne neobjavuje u nás a v našich vzťahoch plejáda zahraničných politikov a je to chyba, nie je to dobré. Takže ďakujeme za správu, bola obsiahla, bola v rôznych oblastiach zaujímavá, a predsa sme sa niektoré dôležité veci nedozvedeli. Ďakujem.