Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, myslím si, že už tu v rozprave padlo toho veľa. Dovolím si teda aj ja pár slovami sa ešte k tejto téme vyjadriť, ale začnem úplne od konca. Áno, to, čo tu máme predložené ako návrh zákona, ktorý teda doplatí za ten máj 50 mil. vúckam a 100 mil. samosprávam, resp. nie doplatí, ale presunie cash flow z konca roka teraz, aby teda vykryli, vykryli tieto problémy, s tým sa v podstate nedá nič iné, než súhlasiť a podporiť, hej? Tak to aj urobíme, len jasne treba povedať, že nie je to žiadne systematické riešenie, nie je to dokonca v tomto momente ani že euro navyše pre obce a ani to nerieši ani jeden z tých problémov, ktoré tu boli spomínané, ale teda okej. Tento návrh treba podporiť, len teda už po roku a pol vládnutia aktuálnej vlády už by to chcelo aj viac než len teda zasa lepenie veľkej diery hrubou záplatou, ale už by to teda chcelo systematické riešenia. Ešte úplne na začiatok by som chcel poprosiť pána ministra, skutočne, myslím si, že celá táto debata sa vedie vo veľmi rozumnom a konštruktívnom duchu. Všetci kolegovia vystupovali úplne že k veci. Pán minister, ja ťa chcem poprosiť, že keby si vedel vystúpiť v rozprave, tak aby sme každý dostali aspoň tie dve minúty a mohli ešte potom reagovať vlastne na ten tvoj pohľad. Čiže ak je to len trošku možné, prosím v rozprave, nie v záverečnom slove. Myslím si, že fakt táto debata a... si to fakt zaslúži. Dobre. No čo sa týka ale, že kam ďalej? Ja možno poviem, že ten systém, že obce sú založené, alebo gro ich financovania obcí a celé financovanie vúciek je založené len na jednej jedinej dani, dani z príjmu fyzických osôb, v podstate roky fungovalo, hej? Ten systém fungoval práve v tom, že vo finále daňové zaťaženie práce a teda občanov rástlo. Zároveň takisto dosť významne rástli aj príjmy, to treba tiež povedať, a tým pádom rástol aj výnos tejto dane a bola to viac-menej asi v dlhodobom horizonte najrýchlejšie rastúca daň. Čiže ono to nejaké tie roky skutočne fungovalo, zabezpečovalo to rast príjmov obcí, zabezpečovalo to rast príjmov vúciek a v podstate ten systém akoby do nejakej miery išiel. No, veď okej, aj nedokonalý systém v nejakom časovom horizonte vie fungovať. No, následne ale prišli zásahy, fakt tá veľká sekera, kde sme to aj my kritizovali a nielen kritizovali, ale boli sme proti tomu za bývalej vlády vlastne, daňový bonus, ktorý, okej, zásadne prilepšil rodinám, zároveň ale zásadne ubral samosprávam a jednoducho tá trhlina, vlastne to naviazanie na tú jednu daň sa ukázalo, tu sa ukázala tá slabina toho systému. Zároveň teda, aj keď sa už to do nejakej miery vylepšilo, stále, stále to vlastne len a len ukazuje, že do budúcna už tá cesta nie je, aby dokázali obce fungovať, len na jednej jedinej dani. Ja poviem, aj preto nie, pretože my sa nevyhneme tomu, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie práce a v podstate akokoľvek by sa znížila daň z príjmu fyzických osôb, čo teda áno, pomôže ekonomike, pomôže podnikateľom, pomôže k tomu, aby sme ako Slovensko boli konkurencieschopnejšie, no ale zároveň to, že vlastne nie na tej istej lodi plávajú aj tie samosprávy, tak pre nich to znamená automaticky zase zníženie ich príjmov. Preto si myslím a bolo by dobré teda, keby z pôdy MF SR prišiel nejaký návrh vlastne na nejaký daňový mix. Už to, áno, aj kolega Hajko z KDH to spomínal, myslím si, že aj kolegovia z PS-ka. Všetci to cítime, že je potrebné dostať ten štát a samosprávy na jednu loď, aby to financovanie bolo vyváženejšie a aby to bolo teda nejakým daňovým mixom. Takisto aj my máme takéto niečo v našom programe a som presvedčený, že naviazať financovanie obcí na povedzme že tri základné dane, daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty, a takto vlastne, takto nastaviť toto financovanie by určite pomohlo stabilite, pomohlo by, pomohlo by prediktabilnosti a jednoducho celé, celé by to vedelo fungovať lepšie. Plus, ďalšia vec je, že by bolo veľmi dobré, aby sa tam dostal parameter, že, ono sa to hovorí, že nie na mojom dvore, hej? Častokrát to tak funguje, že aj štát podporuje investície, ale proste každý sa bojí a toto má nejaký vplyv. Jednoducho, dnes tie samosprávy dostatočne nie sú motivované, aby priťahovali vlastne tú ekonomickú činnosť alebo ekonomickú aktivitu na svoje územie. Čiže popritom že nejaký daňový mix by bolo dobré do toho celého systému zapojiť aj toto. Aby sa oplatilo samosprávam podporovať ekonomický rozvoj, aby ťahali tie investície k sebe a aby potom následne z tej ekonomickej aktivity, samozrejme, končilo niečo viac než len napríklad teda daň z nehnuteľnosti v ich rozpočtoch. Takže toto je tá nejaká vízia, ktorú teda my opoziční poslanci môžme z rôznych strán pomenúvať, ale teda tú šancu má len vláda a bolo by dobré s tým niečo urobiť. No ale zároveň teda hovorím, že ale tak, aby neprichádzalo k zvyšovaniu celkového daňovo... daňového zaťaženia v tomto prípade. Pretože, áno, jeden návrh som počul a viem, že sa teda o ňom rokuje medzi zástupcami samospráv a ministerstvom financií, a to je teda zvyšovanie dane z nehnuteľností. Tu by som si dovolil povedať, že, áno, som saskár a my hovoríme, že všetky dane treba skôr znižovať alebo teda aspoň držať na nejakej úrovni, vôbec nie zvyšovať, ale tuto to platí ešte špeciálne, pretože, áno, súhlasím, že ako krajina máme nižšie dane z nehnuteľností, než je nejaký priemer Európskej únie. Áno, ale je to jedna z mála konkurenčných výhod, jedna z mála takých tých pozitívnych bonusov, ktoré máme ako krajina. Ak sa teraz proste príde k dohode, že sa akýmkoľvek spôsobom, či formou zvýšenia sadzieb, alebo prenosom tých rozhodnutí na štát, alebo zdaňovaním násobne druhej a tretej nehnuteľnosti, akokoľvek keď sa tá daň z nehnuteľnosti zvýši, tak proste fakt to spôsobí viac škôd ako úžitku, pretože prídeme o ďalšiu, možno jednu z posledných konkurenčných výhod a ja sa pýtam, že a čím by sme ju nahradili. To je jedna vec. Druhá vec je, samozrejme, tá, že aj ten pohľad, no, že nemáme cenové mapy a tieto veci, to je ďalšia vec, ale aj ten pohľad, že to zdanenie druhej a tretej nehnuteľnosti, veď ale kto tam býva? Niekto, kto na tú nehnuteľnosť vôbec nemá, a vlastne zasa možno mladým sa zvýši, zvýši cena za podnájom. Čiže toto všetko treba veľmi-veľmi vážiť. My sme v špecifickej situácii, my sme, myslím, druhá alebo tretia krajina Európy, kde je najvyššie vlastníctvo nehnuteľností. To je jednou z našich, zasa jedným z našich špecifík a treba to tak zachovať a treba to vnímať. Častokrát práve my máme, za jedno veľmi veľa našich občanov mladých študuje v zahraničí, ale teda aj starších pracujú v zahraničí a so Slovenskom ich spája po 20-25 rokoch, čo žijú v zahraničí, posledná vec, a to to, že tu majú na Slovensku nehnuteľnosť, o ktorú sa starajú, ktorú proste zveľaďujú a jednoducho povedia si to, že áno, stojí mi to za to, to je ten kúsok mojej domoviny a pokiaľ tie dane nie sú nejaké extrémne, tak jednoducho ja to tak budem robiť. Čiže ak by sa ten problém financovania samospráv riešil práve vyšším zdaňovaním nehnuteľností, ja sa veľmi bojím, že veľa ľudí by si povedalo, že jednoducho už mi nedáva zmysel starať sa o tú nehnuteľnosť, platiť tie dane a dúfať, že jedného dňa sa vrátim na to Slovensko, lebo sa tu situácia diametrálne zmení a jednoducho budem mať takúto možnosť sa vrátiť. Takže aj toto treba mať vždy na pamäti, že nie vždy je cesta pozerať na nejaký európsky priemer daní a tam kde máme náhodou dane nižšie, tam ich ešte treba zvýšiť. Určite nie. Dobre, toľko asi. Ďakujem za pozornosť. Už toho asi viacej nestihnem. Ďakujem.