Dávid Dej — faktická poznámka, 33. schôdza

Ďakujem pekne, teraz som chcel reagovať v tomto kontexte na moju kolegyňu Tinu Gažovičovú, že presne, že o tomto, podľa mňa tá debata ani nie je o tom, že či to je veľa, alebo málo peňazí. Veď presne, ako to už bolo povedané, že je to investícia do budúcnosti, je investícia do mladých ľudí, je to o rovnosti príležitostí, o znižovaní tej sociálnej nerovnosti medzi mladými ľuďmi, takže ja si myslím, že táto debata je o tom, ak sa teda bavíme o koalícii, lebo tie počty sú také, že bez koalície tento návrh zákona nemôže prejsť, tak podľa mňa je to, táto debata o tom, že či je, alebo nie je politická vôľa na to, aby ste tento návrh zákona podporili. Už to tu bolo aj pri inom návrhu zákona spomínané, že, ja rozumiem tomu, že máte nejaké koaličné zmluvy a podobne, ale ako naozaj tento zákon nikomu neškodí, pomáha. Pomáha mladým ľuďom. Podľa mňa v porovnaní s tým všetkým, čo tu bolo spomenuté, na čo všetko sa tu teraz, by som povedal, vyhadzujú peniaze, si nemyslím, že toto je niečo, čo by sme nevedeli nejakým spôsobom zafinancovať. Takže ja si myslím, že toto je naozaj len o politickej vôli, či chcete, alebo nechcete pomôcť mladým ľuďom, lebo nemá to žiadne logické podfarbenie. Je to naozaj zákon, ktorý pomáha a znižuje sociálnu nerovnosť medzi mladými ľuďmi a dáva im príležitosť doštudovať vysokú školu v prípade, že by museli platiť školné, ak by predlžovali štandardnú dĺžku štúdia, čo je úplne normálne. Je to úplne bežné, deje sa to. Ja som tiež predlžoval vysokú školu o jeden rok len preto, lebo som dopisoval diplomovú prácu, takže som celý rok predĺžil len kvôli tomu, že som písal diplomovku. Potreboval som na to viacej času. To nie je o tom, že by mladí ľudia chceli nejakým spôsobom sa flákať alebo podobne. Práve naopak, z vlastnej skúsenosti vám poviem, že každý chce tú vysokú školu skončiť čím skôr, ale sú úplne prirodzené a adekvátne dôvody, prečo tomu tak nie je. Ďakujem veľmi pekne.