Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, áno, myslím si, že zasa po jednej stránke, že absolútne bezproblémový zákon, ktorý teda prenáša, prenáša európske nariadenia na... ku nám, takže áno, okej, a teda nariadenia a smernice ku nám, okej. K tomuto zasa nič. Zasa využijem, že teda, keď sa neprihlásim, nebude žiadna diskusia, tak zasa sa chcem len spýtať pána ministra. No, začnem úplne tým pozitívnym, a len teda si chcem si to zasa potvrdiť, či to vnímam správne. No pamätáme si ešte roky 2009, ’10, ’11, hej, veľkú finančnú krízu, kde to vo finále celé zaplatili daňoví poplatníci z veľkej miery, a čo nasledovalo, to si vlastne žijeme ešte dneska celé to, keď peniaze potom nakoniec už nemali cenu, ale to, dobre, to je už niekde inde. Čiže chápem správne zasa, že toto by malo znamenať, že vlastne najbližšiu takúto krízu si budú ďaleko viacej platiť banky samotné zo svojich proste nejakých týchto nástrojov, ktoré musia držať, a teda ďaleko menej to bude platiť daňový poplatník, ktorý teda, samozrejme, na to dosah nemá? Čiže toto považujem, ak to správne vnímam, za teda to asi najpozitívnejšie z toho množstva prenášaných nariadení a smerníc, takže toto sa dá len pochváliť, ak to teda tak skutočne je, poprosím pána ministra to potvrdiť. No a druhá vec je ale tá taká, zasa tá všeobecnejšia, že no veď kto si to pozriete, proste, áno, je to množstvo smerníc, množstvo nariadení, množstvo skratiek, množstvo regulácie, množstvo toho, čo zväzuje skutočne celý ten finančný sektor Európy. To je proste, toto je inak že klasický príklad toho, čo nás ako Európu robí proste tou, tou skostnatelou byrokratickou a... inštitúciou, alebo teda spoločenstvom, ktoré jednoducho stráca tú schopnosť vlastne konkurovať ostatným rozvíjajúcim sa celkom, nielen teda USA, ale, samozrejme, Čína, samozrejme, India alebo všeobecne, alebo potom, samozrejme, juhovýchodná Ázia celkovo. Čiže také na takéto zamyslenie, že, že proste, že možno aj tu by to chcelo nejakú tú zmenu paradigmy, aby sme, aby sme ako Európa dokázali obstáť vo týchto výzvach, lebo fakt špeciálne aj keď sa pozrieme na bankový sektor, alebo ešte lepšie na sektor vôbec akoby akciový a dlhopisový a toto všetko, proste zaostávame, zaostávame. Sme tak preregulovaní, že, že to proste jednoducho nám zväzuje ruky. Ja len taká básnická otázka alebo rečnícka otázka na pána ministra, že koľko vzniklo nejakých nových bánk v európskom priestore za posledné obdobie, lebo tie pravidlá sú také, že aby tu vznikla nová banka, ktorá by rozčerila tie, tie proste vlny alebo tú, tú pôdu tých starých, však dobre, možno fungujúcich, ale bánk, ktoré sú viacej konzervatívne, proste to je takmer nemožné, ten, ten sektor je tak preregulovaný, že jednoducho chýba nám, chýba nám ten zdravý, čerstvý vietor, chýba nám schopnosť, aby, aby nám, teraz to hovorím o tom finančnom sektore, ale to platí vlastne pre celú európsku ekonomiku, my sme veľmi slabí v tých startupoch, vo vzniku nových firiem. A keď si pozrieme, je taká zaujímavá štatistika, že firmy, ktoré vznikli v posledných rokoch, hej, a ich, hodnota firiem proste je v Európe výrazne, výrazne nižšia. Proste Európa je veľmi zlá v tom, že nám chýbajú tie, tie nové firmy. To, čo poznáme proste z USA, proste, ja neviem, Google a, a proste Facebook a všetky, všetky tieto, tieto veľké nové firmy veľmi hodnotné, všetky vznikli a pôsobia mimo Európskej únie a sú to, samozrejme, toto nám chýba. Áno, Európa, sme stále dobrí, máme nejaké tradičné veľké fungujúce firmy, aby som teda bol vyvážený, ale táto skostnatenosť, táto byrokracia týchto to množstvo, množstvo nariadení, smerníc, všetkého spôsobuje to, že nevzniká nám tá budúcnosť. Takto by som to povedal. Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím pána ministra o pár slov, pár odpovedí. Ďakujem pekne.