Peter Stachura — vystúpenie v rozprave, 23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, teda áno, aj kolegyne, kolegovia, no, v prvom rade naozaj ma to neteší, v akom stave sa momentálne nachádzame, pretože sme to mali tuná pred dvoma rokmi a v roku 2011 tiež a opäť sme tam, kde sme boli. A možno začnem trošku netradične tým, čo som si prečítal dnes na fórach, pretože fóra dnes, hlavne tie lekárske horeli a zdravotníci, lekári sa vyjadrovali k tomu, čo ide parlament prijať, teda tú mimoriadnu situáciu. A odcitujem jedného kolegu, ktorý povedal že: "Do konca roka mám desať 24-hodinových služieb a tak sa mi zdá, že v tom lochu to nebude až také zlé, lebo si aspoň konečne oddýchnem." Toto povedal jeden z kolegov, ktorý to, samozrejme, myslel sarkasticky, ale možno začnem tým, že to, čo ste priniesli do parlamentu, naozaj nebude tú situáciu riešiť. Nebude tú situáciu riešiť a ja, a dúfam, že rovnako vy a vy ste to už viackrát povedali, že dúfam, že k tomu naozaj nedôjde. My sme si zažili svoje, a to nebola ani vojna, nebola teda, ale bol covid. To znamená situácia, ktorá sa nedá predvídať, ktorej sa nedá nejakým spôsobom veľmi uhnúť a mali sme chvíľu čas alebo stav, kedy v niektorých nemocniciach sme nevedeli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Naozaj boli niektoré nemocnice, kde nebolo dostatok lekárov, vyše 30 % chýbalo a vtedy bolo naozaj veľmi ťažké zabezpečiť, aby sa o našich pacientov mal kto starať. No a vtedy bola tá možnosť ešte v rámci núdzového stavu, áno, v rámci núdzového stavu, že mohla byť tzv. uložená pracovná povinnosť cez okresné úrady, ako ste spomínali, pán minister, áno, presne tak to bolo a bol to jeden obrovský chaos. Pretože tie okresné úrady nemali žiadnu skúsenosť, samozrejme, nemali najprv tie dáta, že ktorý lekár, ktorý zdravotník kde je, či mu môžu uložiť povinnosť alebo nie. V zákone sa hovorí o viacerých výnimkách, hovorí sa o tom, že ak ma niekto napríklad nezaopatrené deti do 15 rokov, tak sa ho takáto povinnosť netýka, či daný lekár má hendikep, alebo nie, či to náhodou nie je tehotná, alebo na materskej dovolenke kolegyňa, čiže bolo tam veľmi veľa výnimiek, niektorí boli v zahraničí, ani o tom nemali informácie. Bol to jeden obrovský chaos, veľká nevôľa, každý deň sme boli v médiách a nefungovalo to. Naozaj to nefungovalo a ja som presvedčený, že ani ak by došlo k tejto mimoriadnej situácii, aj tu to nebude fungovať. Ja rozumiem, že ste prišli s niečím, lebo niečo robiť musíte a musíte mať nejaký plán B, ja tomu plne rozumiem. Z môjho osobného pohľadu ale to vnímam, minimálne načasovanie, veľmi nešťastne, že ste s tým prišli teraz počas horúcich rokovaní, kedy sa naozaj dohaduje o tom, že ako to tu bude od 1.1.2025 vyzerať. My sme vám aj povedali, že pre nás nie je problém zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, aspoň pre opozíciu a pre tú časť opozície, ktorá sa zdravotníctvom zaoberá a aby sme možno schválili niektoré veci, ktoré by ste nevyhnutne potrebovali. Ale či to bolo nevyhnutné urobiť teraz ešte, tri týždne predtým, ako sa ukončí tento rok, je naozaj otázne. A chcel by som povedať, že ani nie je šťastné, akým spôsobom komunikujete, že je tu určitá politická snaha urobiť taký naratív, že v podstate splníme im všetky požiadavky, necháme tie platy a potom im ukážeme, pozrite sa, vidíte, aj tak vám išlo len o tie platy, len o tie platy vám išlo, o nič iné. No a túto hru s vami lekári nebudú hrať. Ja som presvedčený o tom, že s tým, s čím ste prišli do parlamentu podľa mňa nešťastne a veľmi skoro, tak ste ich naštvali maximálne, ako sa dalo. Ja mám informáciu, že lekári dokonca dávajú výpovede. Máme o 40 výpovedí viac, čiže momentálne podľa mojich informácií je výpovedí 3 340 a podotýkam, že také číslo tu ešte nikdy nebolo, ani v roku 2011, ani v roku 2022 tu toľko lekárov výpovede nedalo. A potom sa musíme pýtať, prečo to tak je, prečo lekári sú vo výpovediach. Oni sú to ani nevymysleli, ani nechceli, ale ten dôvod je ten, že tu sa systematicky neriešia choroby slovenského zdravotníctva. Toto naozaj nie je o platoch, toto je o tom, aká nálada a aká dôvera je v zdravotníctve a musím povedať, že tu nesú zodpovednosť naozaj všetci ministri, všetky predchádzajúce vlády a musíme objektívne povedať, že najviac rokov mala strana SMER rezort zdravotníctva vo svojich rukách. A toto je ten hlavný dôvod, toto je ten hlavný dôvod, prečo zdravotníci dávajú výpovede. Ak by sme ešte chceli povedať konkrétne, lebo hovoríte niekedy, pán minister, že teda vy ste splnili skoro všetko a neviete, čo ďalej, čo oni chcú, tak skúsme si povedať, čo bolo v memorande a čo sa nedialo. Na druhej strane, a to vám chcem otvorene povedať, že nezávidím vám, na vás sa to všetko zvalilo, ale tú zodpovednosť naozaj nesú iní ministri pred vami. Lebo bol tu pán Lengvarský, ktorý mal riešiť memorandum, bol tu pán Palkovič, ja ho nazývam vaším nominantom, pretože ho máte na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čiže je to váš človek. Bola tu pani Dolinková vyše roku a, bohužiaľ, na vás sa to zviezlo a vy tu teraz ste a musíte to riešiť. Ale naozaj tých vecí, ktoré v memorande neboli riešené, je veľmi veľa. Financovanie nemocníc, áno, niektoré veci sa ani mne nepáčia, to vám hovorím otvorene. Ekonomicky oprávnené náklady, vieme obidvaja, vy ste ekonóm ešte lepší, asi ako ja, viete, že to je dosť relatívne, čo je ekonomicky oprávnený náklad, hej? Že ak v nemocnici, kde mám fixné náklady na lekára, sestru, kúrenie, infraštruktúru, pôžičky a neviem, čo všetko, ak tam urobím jednu operáciu alebo urobím tri operácie, tak čo sú ekonomicky oprávnené náklady, hej? Vieme robiť pomaly a tváriť sa, že ten ekonomicky oprávnený náklad je takýto vysoký, hoci možno sme mohli urobiť tri operácie. Čiže ja to rešpektujem a chápem, že aj LOZ musí niektoré veci pochopiť, hej, že aj oni sú súčasťou toho problému. Rovnako mne sa nepáči tá hmotná zodpovednosť, lebo ja viem, ako problematické bolo vôbec nájsť nejakého manažéra, ktorý by vôbec prišiel riadiť naše nemocnice, aby boli kvalitní, ja som sa niekedy hanbil. Bol som v tých výborových komisiách, oni nevedeli, čo je DRG alebo čo je Case Mix Index. Oni nevedeli základné veci a hlásili sa za riaditeľa veľkej štátnej nemocnice. Čiže tu sú naozaj veľké problémy a nemyslím si, že tá hmotná zodpovednosť by niečo pozitívne priniesla. Rovnako personálne normatívy, no viete, ak si nastavíme personálny normatív tak, že bude napríklad na intenzívke, a ja som anesteziológ, na intenzívnom oddelení jedna sestra k jednému intenzívnemu pacientovi, no to je neuskutočniteľné, to nemajú ani v západných bohatých krajinách. To nemajú ani v Nemecku, to nemajú ani v Rakúsku, jednoducho klasicky model je 1:2, vtedy je zabezpečená zdravotná starostlivosť kvalitne. Sú nemocnice, kde to je 1:3, čiže o troch pacientov sa, intenzívnych pacientov, sa stará sestra a tam už je to na úkor kvality. Čiže aj čo sa týka tých personálnych normatívov, tam treba diskutovať a hovoriť. Ak je tu požiadavka trebárs LOZ-u, že my chceme, aby tu boli stanovené personálne normatívy, tak nech sú racionálne. Nemôžu byť len tak nastavené a tvárime sa, že toto je naša požiadavka. Čiže ja rozumiem aj týmto veciam. Ja rozumiem aj tomu, že v normálnej krajine, kde fungujú procesy Lekárske odborové združenie nemá takú silu, ako je na Slovensku. Väčšinou je to lekárska komora, lekárska komora, ktorá zastupuje všetkých lekárov, tak tá je tým partnerom, ktorý diskutuje napríklad s ministrom zdravotníctva, ako zlepšiť, ako nastaviť, ako riešiť zdravotnú politiku, nie sú to odbory. Odbory sa venujú pracovným podmienkam, venujú sa mzdám, ale netvoria, netvoria politiku. Ale, bohužiaľ, niekto tu spôsobil, že my nemáme povinné členstvo v komore. Áno, komora je v takej situácii, v akej je. Veľa lekárov, a právom, je na komoru nahnevaná, ale myslím si, a vo svete je to naozaj stavovská česť a povinnosť, byť v lekárskej komore. U nás je to dobrovoľné, komora má len 12-tisíc členov. Čiže aj keď sa nejaký lekár nespráva správne, môže nadávať, hrešiť, neviem, čo všetko na pacientov, tak nemá sa kto o tohto lekára postarať, pretože komora mu nedáva žiadnu licenciu, on nie je na ňu vôbec naviazaný.