Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, tak a ako som hovoril, tak, prosím, treba vnímať tieto moje tri zákony, ktoré predkladám, akoby jeden celok. Čiže keď mi bolo pri sviatkoch akoby vyčítané, že, samozrejme, základným problémom Slovenska je produktivita, absolútne súhlasím. Efektivita, produktivita to spolu súvisí. Keď si efektívnejší, si produktívnejší. Čiže ale to chcem povedať, že, samozrejme, v danom návrhu zákona sa produktivita neriešila, a, a preto hovorím, že teraz pri návrhu tohto zákona vlastne sa už aj bavíme o efektivite, napr. efektivite fungovania štátu, lebo to je tiež veľmi dôležité, a preto prosím vnímať ako, ako celok. Čiže, samozrejme, každý ten z troch zákonov, ktoré som predkladal, má svoje akoby cielenie a má svoje vplyvy. No, takže teraz vlastne ale už sa posúvame, a teda predkladám tzv. daňovú brzdu. Je to vlastne rozšírenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý teda stráži vlastne naše verejné financie, ktorý stráži politikov, stráži nás, a hlavne teda ale, samozrejme, vždy koalíciu, ktorá rozhoduje o používaní peňazí daňových poplatníkov, pretože my tu, aj to je možno také smutné, že my tu hovoríme o verejných financiách. Sú krajiny, ktoré pojem verejné financie nahrádzajú pojmom tax payers money, čiže peniaze daňových poplatníkov. Toto majme, vždy musíme mať na pamäti. My nemáme žiadne peniaze, s ktorými sa tu my hráme, že a tam pomôžeme, tam pomôžeme. Nie. To sú občania, ktorí sa vzdali v prospech štátu financií, časti svojich príjmov, a štát je povinný efektívne, hospodárne ich spravovať a míňať. No a sú také tri piliere. Jedným je vlastne dlhová brzda. To nám funguje už od samotného roku 2011, kde teda štát, proste je stanovená nejaká výška. Tá cieľová hodnota je výška dlhu 50 % oproti hrubému domácemu produktu, a ak sa to nedodržiava, tak sú nejaké proste sankčné pásma a vláda... (rečník si odkašlal) a je povinná teda proste potom nejaké sankcie plniť. Hej? Tam je až pod to, že vláda musí napríklad požiadať o vyslovenie dôvery, takže to je jedna noha, jeden pilier. Na konci minulého volebného obdobia bol zavedený druhý pilier, tu sú výdavkové limity. To je proste ďalší parameter, ktorý teda neumožňuje vláde míňať nad určitú hranicu, je veľmi zložitý výpočet, ktorý definuje, definuje tieto výdavkové limity, a teda hovorí, že koľko teda môžu byť výdavky verejnej správy, aby vlastne sme sa všetci správali hospodárne k peniazom našich daňových poplatníkov. To je druhý pilier. Tieto teda máme. Môžeme sa baviť o tom, že či by mohli byť nastavené lepšie, funkčnejšie. Tá debata, samozrejme, je legitímna a dokonca aj potrebná. No a je tretí pilier. A to teraz vidíme, že čo sa stalo. My sme to predkladali aj v minulom volebnom období, skutočne nemalo to podporu. Bohužiaľ, nemalo. Ani v strane alebo v hnutí OĽANO. A je to veľká škoda, pretože keby sme sa vtedy boli dokázali dohodnúť na daňovej brzde, tak dnes by nemohol ten rozpočet vyzerať takto, ako vyzeral, kedy celá konsolidácia sa vlastne preniesla len na plecia občanov, daňových poplatníkov, takže toto vlastne len ukazuje ten vývoj, vlastne že aj tento tretí pilier je extrémne dôležitý, pretože ono je to úplne prirodzené. Keď teda zákon neumožní, neumožní politikom sa nad nejakú mieru zadlžiť a nad nejakú mieru proste vynakladať, proste že je tam ten výdavkový limit. No, tak vlastne ten únik je do toho, že musíte vybrať viacej od občanov a potom už môžete minúť viacej, hej? A toto vybrať viacej od občanov sa dostalo do absolútneho extrému práve včera schváleným rozpočtom, kedy štát sa rozhodol vybrať od občanov medziročne o 22 % viacej. To je, akože to je brutálne proste! To je, to je číslo, ktoré je podľa mňa nedosiahnuteľné, a keď bude dosiahnuteľné, tak jednoducho s obrovskými devastačnými dôsledkami pre celú produktívnu časť ekonomiky a pre každého jedného občana – starého, mladého, chudobného, bohatého, všetkých. No a preto, preto teda tento návrh zákona, ktorý, ktorý teda nastavuje parametre, nastavuje parametre teda toho, ako môže vlastne, koľko maximálne môže štát vyberať daní. Ten základný parameter je, že je to nejaké číslo, nejaká hodnota voči celkovému ročnému hrubému domácemu produktu, aké vysoké tie dane môžu byť. To znamená, zasa napasujem to na tú realitu. Jednoducho vláda si nemôže povedať, že si pretlačí zákony, ktoré jednoducho zvýšia dane, zvýšia poplatky, zvýšia odvody a jednoducho vlastne budú občania platiť nad nejakú mieru, takže preto daňová brzda, no. A prečo teda daňová brzda? Pretože vysoké daňové zaťaženie má jednoznačne negatívny dopad, samozrejme, už na podnikateľské prostredie, čo ruší alebo znižuje tvorbu pracovných miest, obmedzuje prístup jednotlivcov k ekonomickým príležitostiam. Takisto to vysoké daňové zaťaženie, už som to tu dnes rozprával, proste odrádza podnikateľov od investícií, či už domácich, alebo vonkajších, odrádza ich od tvorby nových hodnôt, od expanzie, pretože jednoducho zvyšuje náklady na podnikanie. No a v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov, do nových technológií, čo zase len prispieva aj k efektivite aj... (rečník si odkašlal) a, samozrejme, k ekonomickému alebo hospodárskemu rastu. No a takisto vysoké dane, samozrejme, ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. Je to úplne prirodzené. No a, samozrejme, teda vysoké dane majú dlhodobý negatívny dopad na nezamestnanosť a takisto aj na celkovú životnú úroveň obyvateľstva. Tu by som sa možno pozrel fakt na napríklad Írsko, ktoré má nízke daňové zaťaženie, a riešia pre nás normálne že nepredstaviteľný problém. Oni majú tak vysoké rozpočtové príjmy, tak vysoký prebytok rozpočtu, že riešia vlastne, čo s tými peniazmi, lebo vy ani nemôžete ten veľký prebytok vlastne hodiť do ekonomiky, lebo ju zasa rozvrátite a spôsobíte infláciu, ale paradox... paradoxne nízke dane im prinášajú vysoké príjmy. To je to, vlastne čo je ambíciou tohto návrhu zákona. Zakázať možno štátu proste extrémne zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať dane. No nechcem asi veľmi ďalej zaťažovať, lebo čas letí. Skutočne keď sa pozrieme na akékoľvek ekonomické prieskumy, akékoľvek, proste ekonomickú realitu, tak jednoducho krajiny s nižším daňovým zaťažením, s väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí dosahujú fakt lepšie hospodárske, to je prirodzené, ale aj sociálne výsledky v porovnaní teda s menej alebo najmenej slobodnými krajinami. Toto, toto si treba uvedomiť, že, že proste tým, ak nechajú sa tie peniaze u... viacej u podnikateľov, u občanov, oni robia lepšie ekonomické rozhodnutia, ktoré majú skutočne následne aj dosah na tú sociálnu situáciu občanov. Fakt, toto, toto je, toto je to kľúčové, že nie je to len o ekonomike. Ja viem, že rozprávam stále o ekonomike. Ale proste ten výsledok je ten, že sa práve tí najslabší sociálne ľudia majú lepšie, ak je tá ekonomika slobodnejšia, funkčnejšia, a teda viacej rastie, pretože tá predstava, ktorú nám tu dnes hovorí aj vládna koalícia, že my teda vyberieme od všetkých veľa peňazí a potom každému jednému proste teda pomôžeme a dáme mu sociálnu dávku a zvýšime ju, jednoducho takto to, takto to nevie fungovať. Za prvé to nie je perpetuum mobile proste, pretože to nie je vytváranie novej hodnoty, to je len prerozdeľovanie tej existujúcej. Ale ja zasa použijem slová Jožka Pročka. My máme málo tej existujúcej hodnoty. A málo jej je potom aj na prerozdeľovanie, čiže my potrebujeme, vlastne aby tá ekonomika, ekonomika mala schopnosť a možnosť rásť, a čím nižšie dane, tak tým má väčšiu šancu a schopnosť rásť. Dobre. Takto by som to zhrnul v prvom čítaní. Samozrejme, ak sa mi podarí presvedčiť dostatok poslancov a dostaneme sa do druhého, tak potom už treba skutočne debatovať o tom, ako je to tam nastavenie, kedy sa tá daňová brzda uplatňuje, kedy, samozrejme, je aj akoby nejaká daňová proste výnimka z tej brzdy, tak ako je aj pri, pri ostatných častiach zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto všetko ten zákon rieši, ale myslím si, že to presahuje momentálne to prvé čítanie. Ide o princíp, tento zákon zakazuje štátu vyberať od ľudí vyššie dane, než je nejaká hranica. A keby sme tento zákon mali dnes platný, tak jednoducho nemohol by vyzerať ten rozpočet tak, ako vyzerá. A nebol by tak zlý, ako sa tu na ňom všetci teda fakt že zhodujeme, že je to jeden z najhorších rozpočtov. Toľko za mňa. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.