Marián Viskupič — faktická poznámka, 23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja chcem najprv oceniť pána ministra, že teda skutočne podrobne počúva celú, celú rozpravu k rozpočtu a že teda sa rozhodol vystúpiť v rozprave a koniec koncov, že to urobil aj teraz v piatok, takže ďakujem, pán minister. No čo už ma teší menej, je vlastne to, že celé to vystúpenie vlastne bolo o minulosti alebo väčšina toho vystúpenia bola o minulosti, o také to doťahovanie sa o tom, že kto je za čo zodpovedný, za ktorú časť dlhu. No áno, však tá rozprava sa viedla tiež dosť v tom štýle, ale proste, bohužiaľ, asi toto je aj najlepšie hodnotenie rozpočtu. Proste ten rozpočet jednoducho nemyslí na budúcnosť, nie sú tam žiadne prorastové opatrenia. No, pán minister hovorí o ambícii konsolidovať. No však len tak, to je aká ambícia vlastne, čo je tá konsolidácia? Zvýšenie príjmov o päť miliárd, nové dane, nové odvody firmám, ľuďom, tak to je taká ambícia, ambicióznosť. No ja by som ocenil skutočnú ambicióznosť, keby sa pán minister púšťal do, ja chápem, že ťažkých, náročných a nepríjemných proste šetrení na strane, na strane štátu proste, áno, aj na strane, na strane zamestnancov. To by som považoval a oceňoval ako skutočnú ambicióznosť. No a keď k tým zamestnancom, veď ono to tak nefunguje, ono sa to zjednodušuje, že vyškrtať, niekto hovorí 5 %, niekto 10 % zamestnancov. Každý ten zamestnanec niečo robí, no tak plní zákonom dané povinnosti. To funguje tak, že treba zrušiť nejakú časť povinností, napríklad nevytvárať cenový porovnávač, na ktorom určite bude sedieť štyria, piati zamestnanci na MF a budú ho zabezpečovať a kontrolovať a niekto bude dávať potom pokuty zasa niekde v inej, Slovenskej obchodnej inšpekcii. To treba zrušiť a potom nepotrebujeme takého zamestnanca, lebo mu zrušíme agendu a vlastne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)