Marián Viskupič — faktická poznámka, 23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, každopádne, ja chcem oceniť, že v podstate ak nerátam pán predkladateľa, pána ministra, ktorý vystúpiť musí, hej, a pána spravodajcu, šéfa finančného výboru, ktorý, teda od neho sa to čaká, tak vlastne vystúpil prvý skutočne koaličný poslanec, teda na podporu rozpočtu, čiže to chcem teda akože vyslovene kvitovať, lebo inak je to tu zatiaľ koaličné ticho, takže veľká pochvala pánovi Svobodovi. No a ale okej, bolo povedané, že teda zdedili, zdedili ste najhoršie verejné financie, a teda, že sa treba s tým vysporiadať. No, tie financie sú v zlom stave, to áno a treba sa s tým vysporiadať. No ale teda to vysporiadavanie sa je vyrobenie 3,7 mld. nových výdavkov, hej a vyrobenie takmer 7 mld. nového dlhu v budúcom roku, a teda alebo teda deficitu, aby som bol presný, ktorý sa teda následne premietne do dlhu. Tak to je to vysporiadavanie sa vlastne s tým zlým stavom verejných financií? A to ešte teda v situácii, keď ste naplánovali 5 mld. príjmov navyše, ergo, že ľudia a firmy sa musia o 5 mld., teda zaplatiť do štátneho rozpočtu viacej. Tá základná taká tá dohoda medzi štátom a občanmi, o čom je vlastne ten štátny rozpočet, je vždy tá a aj napríklad v tomto toku to všetky krajiny okrem Slovenska, ktoré konsolidujú, dodržiavajú, že keď štát sa rozhodol, že vyberie od ľudí viac a hovorím, že teda treba sa na riadení štátu podieľať viac, tak nezvyšuje svoje výdavky štát. To je zas tá účasť toho štátu. Ľudia, musíte zaplatiť viac a ja hovorím, že ja nebudem míňať viac. Je jediný príklad, kde to tak nefunguje, to je Slovensko a to je tých 3,7 mld. nových... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)