Ladislav Kamenický — vystúpenie v rozprave, 23. schôdza

Ďakujem pekne. Takže máme tú zákon roka, kolegovia, počul som, že je veľký záujem o rozpravu, takže budem sa tešiť na vaše príspevky. Chcem na úvod povedať, že niekedy, teda keď prejdú a začnú sa už opakovať veci, tak by som potom vystúpil v rámci rozpravy, aby ste na mňa mohli potom reagovať, a, samozrejme, ja budem reagovať na vás, čo tu budete hovoriť. Takže hlavnou charakteristikou návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2025 až ´27 je premietnutie nevyhnutnej konsolidácie verejných financií s cieľom stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia. V dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád súčasná vláda realizuje v poradí už druhú zásadnú konsolidáciu, ktorej opatrenia boli zostavené tak, aby boli čo najviac sociálne vyvážené a neudusili rast ekonomiky. Návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v podmienkach implementácie nových fiškálnych pravidiel Európskej komisie, ktoré definujú maximálnu výdavkovú obálku a zároveň spolu s rozpočtom stanovujú limity verejných výdavkov. S ohľadom na uvedené pristúpila vláda zodpovedne k príprave návrhu rozpočtu verejnej správy so zohľadnením potrebnej konsolidácie požadovanej zo strany Európskej únie, ako aj napĺňania cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálnym štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 – 2028, ktorý teda nadväzuje na novú dohodu o fiškálnych pravidlách v rámci Európskej únie, k tomu sa ešte za chvíľu vyjadrím, kde sme si záväzne stanovili trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval. Chcem upozorniť, že mohli sme si vybrať aj sedemročný plán, ktorý, my sme si dobrovoľne vybrali štvorročný na to, aby sme splnili plán toho, že v roku ´27 sa nám otočí vývoj dlhu, ktorý nám do roku ´27 vzhľadom na obrovský deficit, ktorý sme tu zdedili na rok 2024, bude pretrvávať až do roku ´27. S cieľom naplniť záväzok stabilizácie dlhu z programového vyhlásenia sa vláda rozhodla pripraviť štvorročný ozdravný plán s postupným znížením deficitu z úrovne 4,7 % HDP v roku 2025 na 3,7 % HDP v roku 2026 a na 3 % HDP v roku 2027. Táto stratégia podľa najnovších prognóz povedie k zastaveniu rastu zadlženia na konci volebného obdobia v roku 2027. Z pohľadu makroekonomických predpokladov slovenská ekonomika v roku 2024 posilní o 2,3 %, a to najmä vplyvom domáceho dopytu. Reálne mzdy v roku ´24 vzrastú o 4 %, čo je najrýchlejšie za posledné štyri roky. Chcem pripomenúť pokles rastu reálnych miezd za posledné dva roky. Najviac, najväčší rast bude vo verejnom sektore, kde mzdy stúpnu o viac ako 8 %. Napriek realizácii konsolidačných opatrení v roku 2025 HDP sa zvýši o 2,2 %, hlavne vďaka zdrojom z plánu obnovy a odolnosti investície porastú dvojciferným tempom. Zamestnanosť v roku 2025 mierne vzrastie o 0,4 % a nezamestnanosť klesne na 5,3 % a na konci horizontu rozpočtu dosiahne historicky najnižšiu úroveň, teda 5 %. Schválené konsolidačné opatrenia predstavujú objem 2,7 mld. eur na rok 2025. Príjmy verejnej správy sa zvýšia o 1,4 % HDP. Medzi najväčšie opatrenia patrí zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 %, ktoré je kompenzované zníženými sadzbami najmä na potraviny, elektrinu, lieky, knihy, učebnice, služby spojené s podávaním nápojov a jedál v reštauračných zariadeniach, stravovacích zariadeniach, vstupné na športoviská, do fitnescentier, tovary a služby poskytované sociálnym podnikom a pre ubytovacie služby. Ďalšie objemovo významné opatrenia predstavujú zavedenie dane z finančných transakcií pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby či zavedenie, resp. zvýšenie sektorových daní. Vláda zvyšuje aj spotrebné dane cez novú daň zo sladených nápojov a zdanením elektronických cigariet. Zvýši sa daňové zaťaženie firiem s tržbami nad 5 mil. eur, čiže tých veľkých, poplatky za diaľničné známky a cestné mýto, ako aj odvodové zaťaženie vysokopríjmových zamestnancov. Konsolidačné opatrenia na výdavkovej strane predstavujú 0,6 % HDP. Najväčšiu úsporu prináša zacielenie časti sociálnych transferov v podobe nahradenia rodičovského dôchodku možnosťou asignovať časť dane z príjmu rodičom a krátenie daňového bonusu s rastúcim príjmom. Rast výdavkov sa bude tlmiť aj opatreniami na mzdovej obálke, a to najmä pri vybraných štátnych zamestnancoch a zamestnancoch vo verejnej správe, ktoré sa znižuje o jednu desatinu. Pri výdavkových politikách napriek zložitým podmienkam vo verejných financiách a pri zohľadnení potrebného konsolidačného úsilia návrh rozpočtu verejnej správy zachováva silný sociálny rozmer a naďalej počíta s výdavkami určenými na výplatu plného 13. dôchodku, ako aj zvýšenie opatrovateľského príspevku, zvýšenie príspevkov na osobnú asistenciu, či s nárastom výdavkov na finančný príspevok na poskytovanie sociálnych služieb. Oblasť vzdelávania rovnako patrí medzi prioritné oblasti s pokračujúcim rastom výdavkov súvisiacich s novelou školského zákona na zabezpečenie podporných opatrení v školách, najmä školského podporného tímu, pedagogických asistentov, sociálnych pracovníkov a na iné pomáhajúce profesie. Štát na seba preberá zo samosprávy financovanie škôlok a zároveň zvyšuje objem zdrojov, ktoré bude prostredníctvom transferov poskytovať samospráve na predprimárne vzdelávanie. Rovnako rastú aj výdavky súvisiace s kompenzačným príspevkom na učiteľov. Zvýšené výdavky na vedu prostredníctvom Národnej stratégie pre vedu, výskum a inovácie vytvárajú pre vedu výrazne lepšie podmienky ako doteraz. Zvyšujú sa výdavky Environmentálneho fondu, Modernizačného fondu, ktoré budú určené najmä na modernizáciu energetických systémov vrátane uskladňovania energie a zlepšenia energetickej efektívnosti, zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných a neverejných budov či výrobu tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Na základe vyjednaných podmienok kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na roky 2025 až 2026 sú v rozpočte zabezpečené zdroje na vyplatenie odmeny v sume 800 eur na zamestnanca v roku 2025 a zároveň aj výdavky na valorizáciu platov od roku 2026 na úrovni 5 %. Samozrejme, tam zahrnieme aj sumu vyše 110 miliónov, ktorú vláda, ktorou vláda prispeje na valorizáciu miezd zdravotníkov a zdravotníckeho personálu. Na záver by som sa chcel ešte vyjadriť k tomu, že dva dni dozadu Európska komisia vystavila tejto vláde aj vysvedčenie, čo sa týka samotného rozpočtu. Môžem po tom, ako minulý rok sme prebrali verejné financie v katastrofálnom stave, a po tom, ako sme vlastne nedostali na stôl žiadny návrh rozpočtu, len lego kocky, tak musím konštatovať, že minulý rok sme veľmi rýchlo pripravili rozpočet, behom jedného mesiaca, aj s mojimi kolegami. Samozrejme, to hodnotenie sme neočakávali, že bude nejaké, sme v podstate prešli hodnotením, aj keď teda v podstate s trojkou. Dnes môžem konštatovať, že sme sa, Slovensko sa dostalo medzi sedem najlepších krajín z hľadiska zostaveného rozpočtu. Tak to aj vyhodnotila Európska komisia. Takisto Komisia pozitívne posúdila strednodobý fiškálny štrukturálny plán Slovenskej republiky a odporučila Rade prijať odporúčania stanovujúce v tomto a v ňom uvedené stropy rastu čistých výdavkov Slovenskej republiky. Podľa jesennej prognózy Európskej komisie je rast čistých výdavkov Slovenskej republiky v roku ´25 v súlade s fiškálnymi pravidlami na rok 2025. Takže asi toľko a budem sa tešiť na konštruktívnu debatu a budem potom reagovať aj na vaše vystúpenia. Ďakujem pekne.