Alojz Hlina — vystúpenie v rozprave, 23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak nakoniec predsa len nejaká debata podľa mňa k dôležitému zákonu bola, resp. je. Ja už som niečo povedal k tej procesnej časti, teraz v prvom čítaní možno len zľahka a možno dovysvetlím, ak nebolo úplne zrejmé z toto kontextu, čo som vlastne myslel, keď som povedal, čo som povedal. Možno aj takú poznámku na úvod, sledujúc to dianie, začína byť viac ako zrejmé, že takto sa vládnuť nedá. Hej, že pokiaľ ideme teda takto hlasovať, ako ideme hlasovať, tak, kolegovia, niekedy je lepšie z kratšej cesty ako z dlhšej cesty a vy neriadite, ja nechcem sa dotknúť holubárov, ale stále mi prídu holubári na jazyk. My tu nie sme nejakí holubári v Čremošnom, nechcem sa ani dotknúť ľudí v Čremošnom, ale znova to tak ako v kontexte, že my sme tu Národná rada. A pokiaľ budeme zbierať na hlasovanie takýmto pokútnym spôsobom, tak uznáte sami, že to celkom nevyzerá dobre, hej, a takto sa vládnuť naozaj nedá. Takže mám pocit, že by ste si to mali nejako uvedomiť. K tomuto samotnému návrhu zákona. Viete, to je taký zvláštny paradox tento slovenský, tohto nášho lumpenštátu, lebo my sme z tohto pohľadu lumpenštát, lebo nám to vyhovuje. Bordel nám vyhovuje, v bordeli sa dobre darí hávedi. Viete, ono je, načo poriadok, však poriadok by to ukázal. Takže tu nebol tlak to upratať, to vyhovovalo, všetko vyhovovalo. Vďaka za tú Európsku úniu, vďaka za tie peniaze, na ktoré sa ulakomili, hej, proste, vedia, že ich potrebujú, tak to ideme dávať do poriadku. Do poriadku vážnu vec, lebo je to naozaj vážna vec. Viete, to je také zaujímavé, že tuná nevieme urobiť poriadok, nevieme vytvoriť systém, nevieme vytvoriť nejaké prihlasovanie, nevieme nič, ale vieme urobiť platobnú bránu na Sociálnej poisťovni, to vieme úplne expresne vyrobiť. Platobná brána na Sociálnej poisťovni je ináč obrovský podvod. Minulý mesiac som tu o tom rozprával, je tu aj minister Erik Tomáš, preto sa k tomu vrátim, mi sľuboval, že Sociálna poisťovňa vám už pripravuje odpoveď. Pán minister, uplynul mesiac, žiadnej odpovede som sa nedočkal, že ako a kto vám dovolil, kto vám dovolil z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, zrážať poplatky pre poskytovateľov platobných kariet. Toto ja absolútne nechápem a nepochopím, kto vám dal to právo vôbec takto nastavovať elektronické systémy. Ale čo som tým chcel povedať? Že tam to šlo, tam to šlo expresne, malo to aj advertisement, to bola normálne že reklama, neviem, či bola nejaká tlačovečka, nejaká možno aj recepcia v Carltone alebo niekde, lebo to treba osláviť, taký veľký úspech, že sa nám takáto aplikácia podarila, adaptabilita systému, peniažky pôjdu tam, kde majú ísť. Tam to šlo. Zaujímavé, že pre tých cudzincov to nejde. A to je brána, to je brána do krajín. Odhliadnuc od toho, aké brány do krajín im pos... poskytujeme tým ľuďom, ktorí ku nám vstupujú, tie pohľady, lebo to je veľmi dôležité, ten prvý vnem, prvý dojem, ten urobíš iba raz. Už tam je prvý problém. A potom ich pošleme, tí, čo povedali, že tu sa chcú zdržať, dokonca tu niektorí chcú aj zostať, tak potom ich pošleme na to hraničné oddelenie. A tam sa oni zamyslia nad tým a povedia, to vážne? Viete tam dochádza k tomu zásadnému prehodnoteniu či z tých, neviem, koľko je vlastne 154, alebo koľko štátov na zemeguli, či zrovna by sa nenašiel nejaký lepší, ktorý by poskytol trošku prívetivejšiu bránu na to, že tu chcem zostať a robiť. Viete, to je, naozaj to je veľká vec, poskytovať prvý dojem, poskytovať bránu, poskytovať také prívetivé nastavenie systému, že ste tu, sme radi, budete robiť na dôchodky aj na naše, poďte, prineste, študovali ste, nemusíme vás my nechať vyštudovať, vy ste vyštudovali doma, vďaka za to, lekárov potrebujeme. Nie, nie, chyba lávky! My im hovoríme, nájdite si podvodníka cez bazoš, nájdite si nejakého čarodejníka cez niekoho, zaplať mu bokom 250, dostaneš, to je, to je to entry fee na Slovensku, to sme my. A to je presne to, čo sme my, lumpenštát, z tohto pohľadu sme jeden lumpenštát, lebo my neposkytujeme obraz, že prichádzam niekde, kde to funguje, kde majú systém. My už hneď pri dverách hovoríme tým ľuďom, prišli ste do lumpenštátu a zvyknite si! Lenže bordel priťahuje len bordel, čiže keď takto, takýto obraz o sebe vytvoríte, tak tí ľudia, tí lekári, či zo Sýrie, či skade povedia, viete čo, skúsim možno inde, možno si povedia jeden druhému, teda tá pošta funguje. A možno to pritiahne iba tých vybavovačov, tých, ktorým to je jedno, ktorí poznajú tie linky, poznajú tie kanále, poznajú ten, ten undersvet, ten podsvet, to všetko poznajú, dobre sa v tom pohybujú, tí si to začnú vybavovať a tí nám tu zostanú. Máte obrovskú zodpovednosť v rukách, pán minister, to nie je len tak, že daj papier, nedaj papier. To je obrovská zodpovednosť v rukách, kto tu príde, čo tu bude robiť, či tu vôbec niekto príde a či budú robiť. Ešte aj to je dôležité, či sem prídu darebáčiť, alebo sem prídu robiť. Naozaj skutočne dôležitý zákon, ktorý sem prinášate. A neprinášate ho preto, že ste chceli, prinášate ho preto, že musíte. Viete, toto sme my, toto sme my. Tam, kde bývam, vedľa mňa býva bývalý štátny úradník, no skupuje všetko na kopci, všetko na kopci, taký dom, hentaký a ja hovorím, ja podnikám, odkedy sa dá, ja kukám jak taký puk. Kukám jak taký puk, že asi ja idem za štátneho tajomníka, naozaj, a tam štátny, tam hentaký tajomník. Proste štátny úradník a tento človek bol zodpovedný za digitalizáciu na Slovensku. Skupuje všetky domy a byty na hradnom kopci. Takto to funguje! A potom nezostane na tie systémy, na tie aplikácie, na to, aby to bolo funkčné, na to už nezostalo, lebo trebalo kúpiť tamten byt, tam trebalo dokúpiť byt, tam trebalo kúpiť dom, ale niekto to dovolil, niekto to politicky kryl, niekto sa nad tým nerozčuľoval, niekomu to vyhovovalo, a to je presne ten systém. Aj na tých policajtov, to sme boli teraz svedkom toho pri tých dopravných policajtoch. Vrátim sa trošku k tomu, prepáčte a vrátim sa k tomu. Mali ste tam nejakého policajta, ktorému bolo pomaly uznať, že teda si chcel na ten dôchodok prilepšiť, tak teda si pomohol a sudca to uznal teda, že teda áno. Okej, však išiel na dôchodok, tak si prilepšil a 50-tisíc už mal doma? Viete, a to je presne ten systém, ktorý vám vyhovuje, systém čarodejníka, systém vybavovača. Ten systém bol presne na cudzineckej polícii. Ten doteraz funguje. Ja neviem, či sa to zlepší, pani Števulová sa tu pýtala, odpovede nedostávame. Vieme len, určite vieme, lebo stále to bude, tá nadstavba toho systému bude stáť 4,7 mil. No bodaj by, ináč to je dosť peňazí. Ja za 4,7 mil. postavím sídlisko, ale to trošku preháňam, hej? Ale, že proste vieme len to, že to bude stáť 4,7 mil., ale nevieme, čo to dokáže. Garantujem vám, že tých 4,7 bude nakoniec 10, ale stále nebudeme vedieť, čo to dokáže. Stále nebudeme vedieť, či to bude naozaj aplikačne tak prívetivé, či to bude tak, tak, to, čo sme od toho očakávali. No bodaj by! Bodaj by! Aj by som poďakoval, aj by som bol rád. Viete kvôli čomu, kvôli nám, kvôli našej krajine, kvôli našej ekonomike, kvôli tomu, aby sme to zvládli. Prosím vás, tu si niekto politickú agendu urobil na tom, že migranti nie, cudzinci nie, a kto bude robiť? Kto, prosím vás, všetci čumia do mobilu. Kto tu bude robiť v tejto krajine? Pokazili ste ľudí, pokazili ste ľudí! Nechali ste ich čakať pri televízore, čo bude zadarmo, ľudia odmietajú robiť! My potrebujeme, my potrebujeme sem naťahať nových ľudí, ľudí, ktorí vedia, že musia robiť, musia sa snažiť a musia. Áno, musia hrýzť, pardon za výraz, do zadku tých, ktorí zleniveli trošku, lebo my sme trošku zleniveli. My sme zdraželi a zleniveli. Ekonomika má problém, my tu potrebujeme vliať nových ľudí. A keď sem ku nám neprídu, tak hazardujete. Takže k tomu celému, uzavriem, končím. Vidím, že nudím, tu milión 350 vecí, aspoň ma nerušte. Vyriešte si, ale aspoň ma nerušte. Keď chcem niečo povedať, tak sa potrebujem sústrediť. Vy možno dokážete bez tohto, tak... (Povedané smerom k ministrovi.) Takže áno. Tak ak teda tých 4,7, mám pocit, že to bude jedna z prvých, keby to bolo, teda buďme pozitívni, budem pozitívny, že hádam za to niečo dostaneme, za tých 4,7 a hádam to na konci bude fungovať. Možno aj v kontexte toho, to tu spomeniem, lebo tu sem príde ďalší čarodejník po nejakej dobe, ktorý bude chcieť 20 mil. na softvér Farmár. Počúvajte, to ešte musím povedať, to mi dovoľte, minútu. Softvér Farmár, lebo poľnohospodári nemajú inú starosť teraz, iné chcenie, inú vôľu bytia iba to, aby ministerstvo zriadilo nejaký softvér Farmár, kde si pomaly pozrie, že koľko trvá bahnenie ovcí, alebo že kedy sa má pripúšťať ovca. Viete, Útvar hodnoty za peniaze povedal, absolútna sprostosť, nepotrebné, nepotrebné, ale bude to tu a bude to stáť 20 mil. Takže v kontexte toho, že ideme dať za somarinu 20 mil., ktorú nikto nepotrebuje, ja neviem, skade beriete tie peniaze na tie hlúposti. Rozpadá sa vám systém, rozpadá sa vám svet, už nemáte čo pomaly kradnúť, ale máte, stále ešte vyhrabete niečo, nejaké tie drobné, hej, ešte na sanovanie nejakých...Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, s tým kradnutím si odpustite také poznámky. Ja si myslím, že to je mimo hraníc slušného správania. Dobre som rozumel, že nemáte čo kradnúť, alebo máte čo kradnúť? No tak by som bol rád, aby ste si takéto odpustil. Ďakujem. (Slabší potlesk.)Hlina, Alojz, poslanec NR SR Kľudne si zatlieskajte. Áno, viete, ono niekedy je už problém čo, ale tí, čo vedia, vedia, že aj z biedy sa dá, a to presne robíte. To presne robíte. Celý systém platobnej brány a to, že vlastne môžte platiť dôchodky cez platobnú bránu Sociálnej poisťovne, je presne to, z biedy, z tých dôchodkov idete brať teraz. Som len zvedavý, čo pán minister mi odpovie. Takže skončím s tým, že konečne, bodaj by tie peniaze za niečo stáli, bodaj by sa to v niečom, aspoň v niečom zlepšilo. Bodaj by sme ten obraz poskytovali o trošku lepší, lebo v tej konkurencii ostatných štátov máme čo robiť. Ja neviem, čo si my myslíme, čo je tá naša konkurenčná výhoda oproti tým iným štátom, že kto sa sem bude tlačiť. Viete, že kto sa sem bude drieť, čo sme my Nemecko, čo my sme Benelux? Viete, my by sme, práve naopak, jak to jeden môj známy hovorí, podnikateľ, ja chcem červený koberec, ja tu platím dane! A to je presne to. Niekto by mal dostať červený koberec a áno, keď sem niekto príde a vyštudoval za lekára, prosím vás, červený koberec a na privítanie chlebíčky a nieže ho pošlete o tretej ráno ísť čakať niekde a od podvodníka si kúpiť termín. Tak by sme mali presne k tomu pristúpiť. To konečne si uvedomme, lebo sa rútime do veľkých a obrovských problémov. Takže áno, som rád, že to tu vôbec je a bodaj by teda tie peniaze, ktoré miniete, vieme, že miniete, miniete ich viac, aspoň v niečom pomohli tým cudzincom. Ďakujem. (Potlesk.)