Alojz Hlina — vystúpenie v rozprave, 22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a vážené kolegyne, kolegovia, skúsim aj ja ako poľnohospodár sa k tomu vyjadriť. (Reakcia z pléna.) Aj v kontexte toho, čo som počul, lebo niekedy mám pocit, že je tendencia, a hlavne teda zo strany pani ministerky, toto prezentovať, ako nejaký zápas latexu verzus čipky, hej, že. A keby som hľadal kebyže esenciu toho, hej, že aký sa tomu ide vytvoriť obraz, tak tuná čipka bojuje proti latexu. Hej, alebo opačne, že latex proti čipke. A ale takto to naozaj nie je, a preto je namieste, že som moje vystúpenie uviedol ako vystúpenie poľnohospodára, lebo ten poľnohospodár by mal stáť v tom zástupe za čipkou, ale ja naozaj nevnímam tento zápas tak. Pani, pani ministerka, tá tu snažila odprezentovať mimoriad... mimochodom, dosť necitlivo, hej, že proste sú nejaké menšiny a tie menšiny majú niečomu, jak sa vizuálne prezentujú. Viete, my môžeme mať na to nejaký názor, ale mali by sme mať preto určitú mieru pochopenia, primeranú, ale od ministra kultúry by sa špeciálne očakávalo, že je ako človek, ktorý je taký ľudskejší, taký otvorenejší. Od toho sa to umenie vlastne raz aj dostalo, kde sme, hej, že tí ľudia dokázali vnímať, častokrát to bolo, sa to javilo revolučné, a potom sme si na to zvykli a prišli sme na veľa vecí, že je to aj funkčné. Čiže nie, nie je to zápas latexu verzus čipky. Je to zápas toho, že to, čo tu bolo ixkrát povedané, a pán kolega to chronologicky dopočítal a neviem príliš, kde ste skončili, ešte asi ste mali, nie? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Ešte raz. Že je toho dosť, viete, že to neni nejaká, že, že pocitovo, že teda nemáme vás radi, ale že ste nám sympatická, pani ministerka je naozaj dosť, do toho nevkladám nejakú osobnú rovinu. Ja to naozaj vnímam aj z kontexte toho povedaného, že štatisticky je toho už strašne veľa, lebo môže sa stať, že teda niekto nastúpi, nastúpi energickejšie, jak sa vraví, že nová metla dobre metie, a teda robí zmeny. Všetko sa to dá do určitej miery akceptovať. Je to aj pochopiteľné, áno, výmena vlády, PVV-čko. Áno, určitú mieru tej akceptácie musíme mať, to nám z toho vyjde z toho nejaký štatistický pomer, len tu ten, ten pomer nevychádza, lebo tých ľudí, ktorí majú s tým problém je nejak strašne veľa. A je namieste sa teda zamýšľať, ja viem, že u nás tam to bude vkladať, že sme, to vnímame politicky, ale u tých ľudí to treba vnímať, že aj, asi aj umelecky, alebo aj, aj ľudsky, hej, že prečo vlastne tá emócia tam taká je, že prečo sa toľkí, hej, prečo, prečo nastal taký rozvrat z celej tej oblasti. Hej, že proste prečo je tá emócia taká, taká vyhajpovaná, že niečo, niečo na tom bude, že sa dala možno urobiť aj lepšia nominácia. Viete, že, naozaj že na ťažký rezort možno sa dalo nominovať niekoho, ktorý by tam teda nevkročil takou sloňou nohou, ale žeby proste citlivejšie v tom priestore išiel v rámci PVV-čka. Hej, lebo ak vravíte, že toto všetko ste sľubovali, no nie som si celkom istý, že či všetko toto, čo tu odznelo, a kde sa tie chyby stali, či, či to takto zaznelo aj pred voľbami. Ja sa teda s tými dôvodmi stotožňujem vo vysokej miere, nechcem povedať, že absolútne a so všetkými. Prísne vzaté, chcel som vystúpiť až po kolegovi z KDH, lebo to by potvrdilo tú, tú moju stratég... to, čo som to snažil nájsť, tú esenciu, hej, že nerobme z toho boj týchto dvoch svetov, ktorý som vložil do nejakého obrazu, ale zdá sa, že nevystúpia. Nejdem analyzovať, že prečo, možno vystúpia ešte po mne. Ja sa teda úplne starám o seba, a ale viete, že naozaj by bolo dobré prepotvrdiť aj z iného tábora, aby sme nenechali ten obraz, že tu progresívci bojujú s čipkármi, hej, že o tom, že kto zachráni slovenskú kultúru. Naozaj je tu toho, ten problém je širší. Je toho viac a, a naozaj je, je načim sa ozvať aj mne ako umiernenému konzervatívcovi, že niečo nie je v poriadku. Takže s dôvodmi sa stotožňujem, skúsim povedať v krátkosti niečo, čo ešte možno nie celkom zaznelo. My sme dokázali, teda dokázali – v úvodzovkách – toho aj z pohľadu kultúrneho naozaj veľa. My sme dokázali predať Berniniho za 24-tisíc (povedané so smiechom), to bol kauf roka. Ja som z toho ešte teraz proste že v pamäti čítal znova, a ja mám strašnú slabosť na Messerchmidta. Tu chcem len upozorniť, že keby sme náhodou nevedeli alebo keby vznikla nejaká pri nominácii do tých národných galérií nejaká nominácia nejakého riaditeľa alebo niekoho, kto by to posudzoval, že aby náhodou neprelepovali tam štítky, lebo Slovensko ešte má jedného originálneho Messerchmidta, má ešte, myslím, Kapucína máme v Slovenskej národnej galérii, tak aby ste tam náhodou nenominovali niekoho, kto ho vyradí alebo dá do depozitu, ako, akože, že je to kópia, a potom ho predáte niekde na Miletičke. Čiže naozaj do... dosiahli sme toho, aby sme dokázali, dokázali odvážať tuná kúsok od nás, ja som vtedy, zas niekto povie – Hlina urobil cirkus. Ja som nerobil cirkus, ja som upozorňoval na to, že tu kúsok od nás, dvesto metrov vzdušnou čiarou odvážajú rímske pamiatky. A naozaj, skutočne, odvážali sa tu rímske pamiatky, teraz tam máme parkovisko. Všetci sa tešíme, parkujeme. (Povedané so smiechom.) Úchvatné, úchvatné miesto na parkovanie a za obeť padli naozaj, že rímske pamiatky, rímska cisterna, padol, myslím, Octavianov stĺp tam bolo, stĺp, pod ktorým spal ten... ja, nie, nie, iný to bol. Proste tam, kto chcel, by si to dočítal. Údajne tam našli aj také nejaké veľkomoravské vykopávky. Tým, že bola tá dohoda robená že rýchlo, rýchlo, jak to všetko rýchlo odbagrovali preč, takže z tohto uhla pohľadu sme dostali veľa, a prichádzam k tomu, prečo to vlastne spomínam, že čiastočne to tu naznačené bolo, a tu chcem na to upozorniť, že ak sa dá, ešte teda nerobme ešte horšie, ako sme to doteraz dokázali, lebo vraj sa idú diať nejaké zmeny z pohľadu ochrany pamiatok. Na Pamiatkovom úrade sa ide niečo diať, idú sa nejaké personálne zmeny robiť. Ide z toho naozaj hrúza, hej. Aby náhodou niekto nepovedal, že ja neviem čo. Ani ma nenapadá nejaká absurdná vec, že pod čo by sa tu bol kto schopný podpísať. Tak tu chcem len v dobrom upozorniť, že idete do toho, že ani kameň na kameni, ale tento kameň prípadne nechajte na pokoji, hej, lebo tá ochrana tých pamiatok, nemáme ich veľa, čo sme mohli, veľa sme z toho predali, veľa sme z toho zničili, to málo, čo tu je, ešte by som prípadne odporúčal zachovať, čiže bol by som veľmi opatrný v tom, že k akým zmenám ideme a čo si od nich kto sľubuje, hej, lebo nepredpokladám, že tie zmeny budú robené preto, aby sa zvýšil štandard ochrany pamiatok. Tu by som možno len navrhol, ak by sa dalo, že skôr tu mi niekto písal, že skôr im kúpte topánky, tým ľuďom na tom Pamiatkovom úrade, údajne niekoľko rokov však, samozrejme, vy ste vo funkcii iba rok, ale aj za ten rok ste už, sa mohlo niečo kúpiť. Oni im nekupujú ani pracovnú obuv, hej, a tí ľudia pokiaľ majú nejaké terénne výskumy, majú niekde chodiť, zabezpečujú si ju sami, čiže skôr by som išiel, by som povedal, že tak od podlahy, a tak z takého od začiatku, že ako premaľovávať fasády a vymieňať vývesné štíty a meniť generálnych riaditeľov. Skôr by som tým ľuďom na tých pamiatkových úradoch kúpil, kúpil poriadnu pracovnú obuv, že keď pôjdu na nejaký terénny výskum alebo obhliadku, nech si neprepichnú nohu na hrdzavom klinci. Čiže radšej tak by som povedal ľudskejšie ako veľkolepo, lebo to teraz robíte, prejdem k druhému bodu a už budem končiť. To teraz robíte, lebo to je tak funkčné, ja to poznám z taktiky, marketingu, to je funkčné, to je väčší oblak, väčšia hmla, hej, že keď potrebujete niečo prekryť, čím väčší... rozrušenie väčšieho a základnejšieho kameňa, tým lepšie a to je to, že ste sa podujali zmeniť, teda nie zmeniť, zmeniť aranžmán hymny. A tu by som chcel poprosiť, ak sa dá, a neviem, asi sa už nedá, ale nerobte to. To málo ešte, čo tu ako-tak je, ako-tak funguje, že pričom ešte vieme pohybovať jemne tými perami aj krížom cez politické strany, je tá hymna v tom ponímaní, ako ju roky rokúce počúvame, a mám teraz obavu, že pokiaľ to naozaj že zlomíte na kolene, a teraz príde tá vaša hymna, lebo to sa tak bude prezentovať, že to bude tá vaša, to bude tá Šimkovičovej hymna, to bude tá hymna toho, čo rečnil u Bombica, viete, že to je strašne nebezpečné. Viete, že potom aj tí, ktorí teraz pohybovali, lebo tak sme ju vnímali, tú hymnu, prestanú. Viete, že ja by som... naozaj že nehýbte s každým kameňom, ktorý uvidíte na ceste, že nechajte toto na pokoji. Naozaj máme toľko toho, čoho, čo nám treba robiť, toľko toho neporobeného, hej, že načo, načo do tej hymny. Ak ste chceli prekryť niečo, vypustiť nejaký veľký oblak, vypustili ste. Vypustené, nachvíľku to otočilo kamery, ale, prepánakráľa, prosím vás, nechajte hymnu hymnou. Ak chce niekto meniť aranžmán hymny, tak by mala byť k tomu nejaká spoločenská objednávka, nejaký aj celospoločenský konsenzus, nejaká, by som povedal, že tvorivá atmosféra, niečo, taký, taký že čestný prístup. Niečo, také, že áno, teraz a sme sa, ale viete, že takto to zlomiť na kolene, a tak konšpiratívne a tak tajnostkársky a s celým tým príbehom, proste je to stále hymna a bude to hymna. Nerobte to. Naozaj to nerobte, ja vôbec nie kvôli peniazom, ja neviem, či to niečo bude stáť, alebo nebude, a čo to bolo dokonca spomenuté, či tá samotná produkcia bude niečo stáť, to neviem, asi, asi áno, ale vy ste schopní skrz, by som povedal, taký určitý amaterizmus ešte aj tú hymnu predať. Viete, že aby sme my nakoniec neskončili tak, že my ešte potom budeme platiť nejaké tantiémy. Viete, ja neviem, kto to tam ošetruje alebo neošetruje. Naozaj aby to nebolo tak, že ešte budeme musieť platiť tantiémy na... to nebude, že len tu keď budeme pri otvorení schôdze stáť pri hymne, ale hocikde, kde ju budú hrať, tak budú cez SOZU musieť alebo cez koho sa to, nahlásiť, hej, a Oskar Rózsa, mu cinkne, ja neviem koľko, že, že ideme naozaj do vôd, ktoré by sme si vedeli predstaviť pri nejakej pesničke, ale my stále hovoríme o hymne Slovenskej republiky. Prosím vás, že ak sa dá, nechajte hymnu hymnou, nechajte ju na pokoji. Nechajte ju tak, ako je. Všecko je úplne v poriadku. Spievame, vieme, kto si ju zaspieval, kto si ju nespieval, vnímame, podvedome nám hneď zapne. Načo, načo aj do toho? Prečo sa chceme dostať do polohy, že čo niekde ju budú hrať s tým starým aranžmánom a niekde ju budú hrať s tým novým aranžmánom, a to bude na protest alebo to bude zakázané ju hrať s novým aranžmánom, že neviem, kde vlastne, či viete, kam vlastne idete s tým. Ja, viete, ja som sa teraz, ja som patriot, národniar nie som aj skrz to, že Slovenská národná strana je tu, možno keby tu nebola Slovenská národná strana, tak poviem, že som národniar. Skôr mi teraz príde také príznačnejšie, že som patriot. A naozaj ja mám túto krajinu rád, mám rád miesto, kde som sa narodil, možno by som, keby som sa narodil v Anglicku, tak som hrdý Angličan, ale ja som sa narodil tu, s tým už nič neurobím. A áno, mám vzťah, mám veľký, silný vzťah – aj sa to odo mňa očakáva, myslím si, že aj od nás všetkých, že pestujme si vzťah ku krajine. A jeden z tých najsilnejších symbolov, ktorý, ktorý tam je, je naozaj aj tá hymna. Hej, že ideme do, do takého symbolu, ktorý si vyžaduje obrovskú úctu, rešpekt a nastavenie spoločnosti, a vy ste do toho vleteli jak s buldozérom. To Matovičov bager je nič, do rozpočtu, jak vy ste vleteli do hymny. A neviete, neviete presne, že, že čo to, čo to na konci urobí, hej, čo to urobí v tom, tej, rozdelení tej spoločnosti, že my nakoniec prestaneme spievať alebo pospevovať, alebo pohybovať perami pri tom, keď bude hrať hymna. Naozaj. Doteraz to bolo ešte jedno z mála, čo nás dokázalo zjednotiť. Ešteže jedno z mála, kde by sme neboli, netrpeli tým obrovským rozdelením. Sme na najlepšej ceste k tomu prísť, a pritom je toľko toho, čo máme neporobené. Jak sa toho baču pýtajú: „A bača, máte porobenô?“ Viete, že my, naozaj keď má bača porobenô, sadne na priedomie a rozmýšľa, že, že čo. My ešte strašne veľa toho nemáme, strašne veľa. Pán Michelko, vy tam neviete nejako zaúradovať s tou hymnou? Čo? Či vám sa to tiež pozdáva? Viete, že ja neviem, už na koho sa obrátiť, aby sme nedopustili, by som povedal, že hroznú vec, lebo to nikoho doteraz nenapadlo, aspoň nevieme o tom, hej, a teraz tu už normálne sa s tým zmierujeme, že budeme mať hymnu v aranžmáne od niekoho, kto to vysvetľoval u Bombica, a potom v aranžmáne, ktorý tu je nejakých tridsať rokov alebo koľko. Budeme čo? Budeme na protest si púšťať alebo neviem. Podľa mňa ste to nedorozmýšľali, nechajte to tak. Áno, končím s tým, že kolega za náš klub to povedal, SaS, a bude hlasovať, samozrejme, za vaše odvolanie alebo za vyslovenie, alebo... neviem, jak sa to formálne volá, proste aby ste tam neboli, zjednodušene. (Povedané so smiechom.) Akože naozaj z 5,5 mil. ľudí priš... nič osobné, pani ministerka, naozaj nič osobné, však šancu ste dostali, boli ste tam, dokázali ste výnimočnú vec, že sa zjednotili všetci proti vám, svojím spôsobom úspech, ale keďže nám treba robiť, hej, naozaj treba, treba nájsť niekoho, kto bude v tomto danom priestore menej iritovať, a tie veci sa pohnú, pohnú dopredu, takže áno, som za, stotožňujem sa so stanoviskom klubu, treba vás, treba vás odvolať a určite, ale určite toto nie je zápas. Končím s tým, s čím som začal, že to nie je zápas latexu verzus čipky, hej, že to nie je zápas dvoch rozdielnych svetov, kde svet čipky bojuje proti latexu, resp. opačne. Niekto má tendenciu takto podsúvať a nie je to pravda, hej. Odznelo to tu veľa, ešte asi aj odznie, že prečo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne.