Roman Michelko — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem za slovo. No, pán Pročko, to je úplne esenciálny príklad, keď nemám čo povedať, tak vrieskam a trieskam do stola. Jednoducho absolútnu absenciu myšlienky, absolútnu absenciu znalostí vreskotom, krikotom, trápnosťou, stand upy už dávno, stand up štvrtej, piatej šiestej cenovej skupiny, už ani niet taká ani nie že dedinská liga, toto bolo niečo neskutočné. Esenciálna nenávisť, agresivita a nulová pridaná hodnota, absolútne nulová. Asi naozaj, myslím že do rokovacieho poriadku by bolo dobré dať si sluchátka pri pánovi, taká výnimka, lebo to je naozaj zdraviu škodlivé. Keď robíte so zbíjačkou, tak máte ochranné pracovné pomôcky. Ak reční Pročko, tak si myslím, že nejaká silná hudobná vec je základná vec. Senilita, nepoznať najznámejšieho alebo jedného z najrotujúcejších poslancov a s nejakým úradníkom si ho, to už je naozaj, to je ťažká senilita. To, že vás v živote nikde do žiadnej televízii nepozvú, je úplne jasné, lebo keby ste tam toto predviedli, no tak potom to by som sa nečudoval, však tá úroveň už nemá kde klesať. Ale poďme k veciam. V živote som nemal občianske združenie, ktoré prijímalo dotácie, mal som prestížne artové vydavateľstvo, ktoré malo obrovské množstvo literálnych cien. Ale, samozrejme, je mi úplne jasné, že vy ani sa neorientujete, lebo kniha a vy to sú ako skoro sa vzájomne vy... vy... Aspoň taký typ literatúry, ktorý som ja vydával, takže to určite o to ste nezavadili. No ale však čo už. Ešte posledná vec. Vy ste výkonný práporčík akéhosi Konštatína Čerkovského (správne: „Čikovského“, pozn. red.), jediného človeka, ktorý bol odvolaný z funkcie šéfa kultúrneho výboru. On zaplieskal bičom a akúkoľvek zvrhlosť, ktorú váš kamarát, váš kapitán alebo ja neviem jak, keď ste vy práporčík, tak vtedy stiahol ste chvost a vždy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)