Alojz Hlina — vystúpenie v rozprave, 22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, budem krátko hovoriť, ale pán minister mi povedal, že môžem aj dlho, ale dalo by sa aj dlho, ale možno v úlohe štátu, ale koniec koncov som to tu spomínal, možno ešte bude príležitosť, kde ešte to budem spomínať. Viete, že kedy, alebo či si to náhodou nemýlime, že čo je alebo čo nie je úlohou štátu. A úlohou štátu je okrem iného, funkcie štátu, nechcem byť, že základná, nejaká stredná škola, že ideme si hovoriť, že načo vznikol vôbec štát, načo si ľudia vytvorili štát, ale úlohou štátu je sa postarať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať. Neviem, bol by som prípadne rád, keby sme sa možno na tomto, nie je to žiadna atómová fyzika, dá sa to aj pochopiť a toto by malo byť úlohou štátu. Hej? Že úlohou štátu by sa malo vedieť postarať o tých, čo sa nedokážu. Pokiaľ sa to začne preklápať, že štát sa začne starať o tých, čo sa vládzu o seba postarať, dlho to nepotrvá. Dlho to nepotrvá, lebo tí, čo vládzu, si na to zvyknú, očakávania sa budú zvyšovať, apetít sa bude zvyšovať, očakávanie pri televízore sa bude zvyšovať, bude sa hroziť voličským správaním a zmenou voličského správania, ak nedoručíte výsledky. Je to cesta do pekla. Celý populizmus je cesta do pekla, vážení, a vy ste sa na ňu vydali. Vy učíte ľudí, ktorí sa vládzu o seba postarať, čakaj pri televízore, čo bude zadarmo. Vy ich to učíte, nie ja, nie pravica. My sme tu tak šialení, že my dokonca ideme meniť naratív toho, že tak, jak je čierna a biela, tak ako je ráno a večer, tak je aj pravica, aj ľavica. Aj tí, čo ju nevolia, uznávajú, že pravica je dôležitá. Aj tí, čo ju nevolia, ju uznávajú, že je dôležitá. Lebo dôležitá je na to, že robí rovnováhu. Rovnováha je princíp. Niekto povie pán Boh, niekto povie príroda, proste dala veciam mieru, rovnováha je princíp. Akonáhle narušíte princíp, dlho to nepotrvá. Dlho to nepotrvá. Keď začnete dávať ľuďom, ktorí sa vládzu o seba postarať a povedať im, choďte, počkajte, niečo bude zadarmo, skončíte zle. A my s vami! Populizmus zabíja. Dlhy odpisuje len vojna. Neviem, čo ešte chcete epickejšie alebo silnejšie počuť na to, aby ste si uvedomili, že cesta, ktorou sa vydávate, je zlá cesta. Ale hovorím to, taký úvod, kvôli tomu, že ja nemám s tým problém, práve naopak, lebo toto je úlohou štátu. Úlohou štátu je sa starať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať, a tu hovorím, super, bodaj by sme mali peniaze na to. Ale viete, čo nám hrozí? Nám hrozí, že nebudeme mať na to peniaze práve preto, že robíte, čo robíte. Pán minister, vy ste mi neodpovedali v záverečnom slove. Neodpovedali ste mi na moju otázku, že prečo dávate bankám, koľko, 50, 100 mil. euro, podľa to, že ako kto sa, bude chutiť tá služba z tých dôchodkov. Vy ste mi na to neodpovedali. A ja sa pýtam, bankári potrebujú pomôcť? Ja sa pýtam, banky potrebujú zaopatriť? Vymeniť plienku? Toto potrebujú banky? Vy potrebujete bankám poslať z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky? Načo? Plienku potrebujú bankári vymeniť? Vy im posielate, pán minister, tak ste sa tu hmýrili, jak teda mi to idete natrieť, že čo ten Hlina, o čom rozpráva. Nič, ticho. Obišli ste to mlčaním. A ja sa znova pýtam. Ako je vôbec možné, že Sociálna poisťovňa z peňazí, ktoré sú poslané na dôchodky, aby bolo z čoho vyplácať dôchodky, vypláca provízie bankovým spoločnostiam a operátorom platobných brán. Ako je to vôbec možné? Ako si to vôbec môžte dovoliť? Že zriadite takéto niečo. A ešte to odpromujete. Sociálna poisťovňa si dá tlačovú správu, že aká je ona proklientská. Že proklientsky teda vytvorila nejaký systém, ktorý umožní podnikateľom zjednodušiť systém, že nepomýlia sa vo variabilnom symbole. No neúročno. Neúročno. Ale nepoviete to, že za tým sú skryté poplatky, ktoré platí Sociálna poisťovňa tým bankám z peňazí určené na dôchodky. Z tých peňazí, ktoré by ste mohli dať trebárs na túto odľahčovaciu službu, na tú pomoc, nepoviem pol slova. Kyticu vám donesiem. Nemám problém s týmto návrhom zákona. Treba pomáhať tým, ktorým treba pomáhať, ktorí sa nevládzu o seba postarať. To je úlohou štátu. To je našou úlohou poslancov. A ja sa pýtam, prečo vy pomáhate tým bankám? Prečo je také ticho ohľadom tej transakčnej dane, čo som tu minule rozprával? Vytvorili ste sofistikovaný systém, naozaj sofistikovaný systém, klobúk dole, jak ste odpromovali, už len to logo tam chýba v tom zákone o transakčných službách na tie platobné karty. Jak ste tam dali tú reklamu, že pri platbe kartou to neplatí. No neúročno, no neni to úžasné, že jak to dokážete cez zákon urobiť proste reklamu na platbu kartou a nepoviete, že sú s tým spojené poplatky? A tu sa dozvedáme inú skutočnosť. Inú skutočnosť sa dozvedáme. Zriadená nová služba. No Ježiš, no poďme všetci, poďme. Čo sa očakáva, že čo ideme robiť? Tá nová služba znamená, že pokiaľ, a to chcem aj podnikateľov poprosiť, plaťte tak, jak ste platili. Plaťte tak, ako ste platili. Plaťte to normálne prevoďákom, plaťte to tak cez interbanking. Nevyužívajte platobnú bránu, lebo vlastne robíte problém sami sebe, lebo ničíte sociálny zmier, ktorý ja neviem dokedy to bude trvať, ale keď to budete robiť, ako robíte, tak raz na tie dôchodky nebude. A tí dôchodcovia nám tu budú pobehovať hladní a budú kričať: Kde sú dôchodky, Erik Tomáš, kde sú dôchodky? Nech sa páči, sociálna dala na poplatky bankám. Podnikatelia, kľudne plaťte jak doteraz, dávajte pozor, aby sa účtovníčka nepomýlila vo variabilnom symbole, lebo ak to má byť len problém a ak len kvôli tomu to zriadili, dajte pozor, nech sa nepomýli. Ale len keby taký Volkswagen zaplatil cez platobnú bránu svoje odvody Sociálnej poisťovni, tak koľko? Koľko taký Volkswagen mesačne? Koľko, 100-, 200-, 300-tisíc mesačne bude musieť poslať Sociálna poisťovňa tým platobným providerom? A to sú koho peniaze? To sú ich peniaze? Keď mne bolo dneska povedané, že to je bankové tajomstvo. Ja vravím, že to nie je bankové tajomstvo. My máme právo vedieť a budem sa na to pýtať, aké podmienky boli dohodnuté pri tých transakčných poplatkoch, ktoré sú zložené z troch častí. A môžu dosahovať pri B2B biznise až 1,5 %. Budem sa pýtať. A nech Sociálna poisťovňa, nech povie, pán Tomáš, povedzte Sociálnej poisťovni, nech povie, aká je výška tých transakčných poplatkov, koľko dohodli, keď využije niekto platbu tou platobnou bránou cez platobnú kartu. Nech povie. Bude to zaujímavé vidieť. A budem sa, budeme teda pýtať a prečo? Prečo vôbec, hej? A to je taký soft nástroj, že soft nástroj, teraz ponúkate túto opciu, že môžte zaplatiť a čo sa potom pritlačí, že dáte nejaký hard nástroj, že budete penalizovať tých, ktorí nevyužijú tú službu? Bo aj k tomu možno ste ochotní dôjsť, aby ste pomohli tým, ktorí potrebujú prebaliť. Lebo bankári, z tohto vyzerá, že potrebujú prebaliť, lebo dostávajú peniaze zo Sociálnej poisťovne. Zo Sociálnej poisťovne dostávajú peniaze dôchodcovia, invalidní dôchodcovia a bankári. Tak ste to nastavili, nie ja. Neviem, pán minister, nedá mi, aby som sa znova, teda môžte sa na mňa hnevať, v tom nie je nič osobné, v tom je len verejný záujem a ten ja tu sa snažím zastupovať. A idem proti sebe, však to pôsobí divne aj pre mňa a už aj sa niekto na mňa hnevá a neviem čo, že či chápem, nechápem. Viete čo? Ja chápem. Ja chápem podnikateľskému princípu. Máš zarobiť, ale aj cena to, ako zarobíš, má svoju cenu. Ak máš zarobiť na tom, že nebude na plienky, ale ty budeš mať, nie som si celkom istý, či toto zrovna je model. Zdá sa, že v karpatskom socializme nevadí, že morálne zábrany nevadia, tu absolútne nič neplatí, vám je to úplne jedno. Vy ste horší jak Octavianus, ktorému nevadilo vyberať peniaze zo záchodov, nie? Nech sa páči, ale dovoľte mi sa na to pýtať. To právo, dokonca povinnosť ja cítim u seba, že ju mám a budem sa pýtať, budem sa pýtať opäť a znova, načo vlastne zriaďovali túto možnosť a ako dohodli tie transakčné poplatky s tým spojené. A či tam niekoho neťuklo v tom, no moment, ale však to budeme platiť z tých peňazí, ktoré sú na dôchodky, to by sme nemali. Však vy by ste, pre pána kráľa, nemali platiť peniaze, ktoré sú na dôchodky bankám. Či zle hovorím? Mám pocit, že dobre hovorím. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)