Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Pán predseda, opäť, opäť ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, no, myslím si, že tí, ktorí tvoria hodnotu v našej krajine, sú teda podnikatelia a, samozrejme, aj ich zamestnanci. Tvoria ju teda so svojimi zamestnancami. No dnes však, bohužiaľ, sa na podnikateľov pozerá skutočne ako pomaly tých, čo škodia krajine. A teda už keď nie tak, tak sa na nich pozerá, ako na tú dojnú kravu, ktorá musí ten štátny rozpočet, v problémoch znova nejak zasanovať. Proste pridávajú sa im nové a nové povinnosti, pridávajú sa im, zvyšujú sa im dane, zvyšujú sa im odvody, dáva sa im nová transakčná daň, čokoľvek. Proste jednoducho tí podnikatelia majú toho fakt že dosť a nemalo by to fungovať len takto, stále nová povinnosť, stále proste také vyjadrovanie, ktoré je fakt že neúctivé. Uvedomme si, že všetku hodnotu, ktorú aj pán minister financií povie, že on ide ju rozdať. No, nie tú hodnotu museli vytvoriť ľudia. Tých peňazí sa museli vzdať v prospech štátu a štát tie peniaze potom rozdeľuje tam, kde treba. Ale to sú neni peniaze ani ministra financií, ani štátu, ani nás, ako tu sedíme. To sú peniaze občanov a firiem, ktorí sa ich museli vzdať. Toľko tak nejak všeobecne. No a keď teda vieme tým podnikateľom zvyšovať ich mieru povinností, častokrát aj trikrát ročne, normálne sú nejaké parametre, kde, keď bola inflácia, sa stravné zvyšovalo asi trikrát ročne, ale proste rôzne, proste odvody a všetky tieto veci sa ozaj že zvyšujú každý rok podľa nejakého parametra. Ale opačne, niečo, čo by teda malo pomáhať tým podnikateľom, v zásade aby ten svoj majetok mohli odpisovať nejak zmysluplne, tak tam normálne že úplne zákonodarca fakt rezignuje. Proste tie hranice sú také, ako boli v roku 2004, s malou zmenou v roku 2009, keď sa teda prijímalo euro, takže tuto... a to moje zvýšenie, teda ešte raz, dnešnej sumy 1 700 pri hmotnom majetku, 2 400 pri nehmotnom na 3-tisíc euro, na jednotnú sumu jednoducho je premietnutie nejakej tej inflácie za tie roky a nastavenie nových parametrov tak, aby to pokrývalo vlastne dnešnú dobu. Teda tým cieľom je vlastne určiť tú hranicu tých 3-tisíc euro medzi teda majetkom nižšej hodnoty, ktorý si podnikateľ môže zaradiť medzi daňové výdavky v jednom roku a odpísať ho teda v tom roku, a teda majetok vyššej hodnoty, ktorý musí odpisovať dlhšie, dlhšie časové obdobie, tak ako mu potom teda jednotlivé odpisové skupiny určujú, no a teda by to bolo dobré dať na nejakú rozumnú, rozumnú sumu. Čo k tomu ešte povedať? Fakt je, je dôležité, že ono sa to už dostalo do takých absurdít, že dnes je už tá suma tých 1 700 euro tak nízka, že vlastne podnikateľ musí odpisovať aj majetok, ktorý normálne že ani nemá ani tú životnosť, že štyri roky, hej, dneska notebook v podstate, nejaký notebook jednoducho ani nevydrží tie štyri roky, a fakt ho, fakt ho musí podnikateľ odpisovať, a už keď už nič iné, tak proste zase je to nejaká byrokracia, lebo proste má ten notebook za 2-tisíc euro, ktorý po dvoch rokoch normálne ho proste odpíše, vyhodí, nahradí novým, furt ho musí mať v tej evidencii, furt ho musí odpisovať. Stojí to, samozrejme, peniaze na účtovníčke, je to byrokracia a mal by ho mať niekde odložený, aby plnil teda všetky zákonné parametre. No, už čo by toto bolo akože ďalší vedľajší efekt tohto celého, je, že by sa podnikateľom okrem iného znížila aj byrokracia a ten reálny, ten podnikateľský život, ktorý musia, musí sa diať podľa zákonov, by sa trošku priblížil k takej tej realite. Zasa, toto, si myslím, nie je politika, toto by fakt stálo za to možno pouvažovať, kolegovia aj z koalície, keby ste vedeli podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.