Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim teda bližšie odôvodniť mnou predložený návrh zákona. Začnem skutočne tým, že je to drobná zmena, je to zmena takého toho kilečkovského typu. Je to zmena, vlastne odstránenie jednej byrokratickej povinnosti, ktorá do nejakej miery zaťažuje každého jedného zamestnávateľa, a teda robí jeho život ťažším. Áno, samozrejme, toto nie je niečo, čo spraví z našej ekonomiky tú najkonkurencieschopnejšiu na svete, ale je to také to, čo by sme mali robiť. Že hovorí sa, že sto povinností zdolá aj vola, a toto je niečo podobné, že mali by sme sa tu všetci spoločne snažiť, aby sme uľahčovali život našim podnikateľom, ešte skôr to, že teda to, čo sa ide na nich teraz navaliť, je úplne že teda drastická situácia. No ale poďme teda úplne konkrétne, ako vyzerá dnešný stav. Hej? Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý teda bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a aj, samozrejme, aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, samozrejme a ak k určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. No sa práve túto povinnosť, jednoducho týmto návrhom zákona vypúšťam. A ide o to, že tento, tento plán dovoleniek je jednoducho formálna záležitosť. On sa teda v realite sa vykonáva na začiatku roka, kde sa teda spracúva takýto plán dovolenie na celý rok. Fakt len z toho titulu, že to vyžaduje zákon, hej. Zamestnávateľ takéto niečo musí urobiť, pretože inak by neplnil jednu z milióna zákonných povinností, ktorú má. No, samozrejme, tá prax je úplne iná. Kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku? Takisto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať, čo bude. Čiže jednoducho tá realita je, samozrejme, tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje, samozrejme, tak, že sa to mení, že tam teda sa dohaduje zamestnanec so zamestnávateľom tak, aby teda to vyhovovalo aj jednému, aj druhému. Samozrejme, na druhej strane treba povedať, že sú firmy, ktoré teda potrebujú povedzme nejaké to plánovanie dovoleniek v nejakej výraznej miere, tak, samozrejme, aj keď sa táto povinnosť vypustí, tak to nikomu nebráni, žiadnej firme spracovať si plán dovoleniek a, samozrejme, ak sa tým riadili doteraz, nič im nebráni, aby sa v tom riadili aj naďalej. Pomôže to, teda ešte raz, tým firmám, pre ktorých je to len zákonná povinnosť, len ďalší kúsok byrokracie, a takto by sa im aspoň trošku uľahčilo. Ja som rád, že však blíži sa teda jedenásta hodina, sedí tu, sedia tu už aj kolegovia z koalície. Ja si myslím, že toto je skutočne zákon, ktorý neni ani politický, ani nejaký, že by z toho boli nejaké strašné plusové body, je to niečo, čo by pomohlo podnikateľom. Myslím si, že aj vy máte možno komu zavolať a spýtať sa, že teda či s tým majú nejakú povinnosť, alebo nie. Normálne sa obraciam na celé plénum s prosbou, že či by sa to nedalo podporiť, a, samozrejme, v druhom čítaní prípadne by sa dali urobiť ešte, ešte nejaké zmeny. Myslím, že nebudem to predlžovať, toto je skutočne jednoduchý návrh zákona, vypustenie jednej povinnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.