Ladislav Kamenický — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Ja vystúpim v záverečnom slove, lebo už sa ponáhľam, musím za chvíľu odísť, ale nemám problém s vami diskutovať kedykoľvek. S mnohými vecami sa dá súhlasiť, s mnohými nedá súhlasiť. Poviem otvorene, čo tu bolo povedané. Poviem jednu vec. Ak sa teda bavíme fakticky. Ja chápem, že všetci, poďme sa pozerať dozadu, dozadu a poďme sa pozerať na to. To, čo dnes hovoríte, pán Hajko, som tu počúval predtým, ako nastúpila tá bývalá vláda, čo tu rozbila verejné financie. Toto som počúval. Jak tu všetci prídu odborníci, ktorí tu všetko zachránia, bude tu super, raj na zemi. Tri roky, čo sme tu mali. Nakoniec sme zistili, že áno, že najväčšia odborníčka na eurofondy je pani Remišová. Neni problém. Všetci tí, čo rozprávali, jak majú tony odborníkov, jak ich všade dosadia, tak všetci sa posadali na tie funkcie a tak to vyzeralo za posledné tri roky, jak to vyzeralo. Pani Luščíková odišla, pozdravujem. Keď teda sa chce baviť, tak poďme sa baviť o číslach. Všetko bolo zle za toho SMER-u, hej, keď sa bavíme o dlhu, 48 % bol, limit na dlh bol 48 %. Boli sme na tejto hranici, že pod limitom najnižším, ktorý bol. Je tam päť sankčných pásiem. Boli sme najnižšie. Takže vy chcete povedať, že my sme zodpovední za to, že sme sa prepadli tak, že dnes nevieme ani piate najhoršie pásmo dostihnúť? Že to nevieme dať naspäť? To chcete povedať, pán Hajko? Pán Kišš hovorí, že, a s tým súhlasím s vami, tu plne súhlasím, že hovorí, že pán Ódor nemohol dodať realistický rozpočet, lebo mu v tom niekto bránil. Nikto mu v tom nebránil. Ja som čakal, že prídem na to ministerstvo, že tam budem mať takto buchlu, ktorú mi tam pán Ódor, nemusela schváliť Národná rada. Že tam budem mať niečo, žiadne lego kocky, stavebnice. Viete, čo sú lego kocky? To sú vymetané všetky šuflíky na ministerstve financií, kde sú všelijaké rôzne opatrenia, ktoré si kto vymyslí, niečo sa prepočíta, povie sa. Samozrejme, každé to opatrenie môže mať tisíc nastavení. A to je to, o čom sa dneska bavíme. A máme tam, my sme, hovorilo sa že 100, my sme mali možno 130, my sme s ďalšími dvadsiatimi pracovali a nakoniec sme sa, snažíme sa vybrať také, ktoré budú najmenej mať dopad na ľudí. Tie dobré sa už minuli, to musím povedať. A tie budú horšie a ešte horšie. To je realita, to je realita. Takže nie, ja nepotrebujem vedieť, že čo sa všetko dá zvýšiť a ako sa to dá zvýšiť. Ja som čakal, pán Viskupič, vy ste dnes hovorili o tom, jak je super, ľahko sa dá ušetriť 1,4 mld., ale nedá sa tak ľahko ušetriť, jak si myslíte. Môžeme prepustiť učiteľov, záchranárov, policajtov, to sa nedá. A to je to, čo predložil pán Ódor. Zoškrtaných 7 mld., nefunkčný štát, absolútne kľaknutý na zem. Ja som čakal, že dostanem jeden realistický rozpočet, dobre, sme sa s tým nejako popasovali, mali sme na to strašne málo času, urobili sme to. Ale môže to kritizovať, mohlo to byť lepšie, horšie, neviem aké. Urobili sme to tak, ako sme to vedeli urobiť aj v tom krátkom čase. A na jednej strane všetci, ja si pamätám, médiá všade hovorili o tom, ako treba konsolidovať, treba urobiť to, treba urobiť tamto. Dnes každý hovorí, toto nerob, tamto nerob, ono nerob a už sme prešli možno všetkých tých 130 opatrení, že čo všetko netreba robiť, lebo toto dopadne na niekoho. Ale niečo treba urobiť, vy to sám hovoríte. A ja s tým súhlasím. Deficit spôsobuje dlh. Deficit spôsobuje dlh. Takže poďme robiť na tom deficite, aby sa to znížilo. A môžeme sa baviť o tom, že čo by bolo lepšie. Len ja som očakával, že každý z tých, kto tu mudrujú, povedia, tu máš opatrenia na to, aby si dosiahol zníženie deficitu a zníženie dlhu. Žiadne som nevidel. To, že každý povie, že ušetrime, však ušetrime, ale ušetriť sa dá možno 100-200 mil. na pracovníkov, vyhoďme 10 % z verejnej správy, ale nehovorme o všetkých, hovorme o, nehovorme o všetkých zamestnancoch. My hovoríme o úradníkoch na ministerstvách, nehovoríme o učiteľoch, nehovoríme o zdravotníkoch, nehovoríme o takých, takých. Lebo tých je 400-tisíc. My sa bavíme o skupine možno 40-tisíc ľudí. Čiže toto je ten rozdiel. Takže poďme na to, ale to sa nedá skonsolidovať, to, čo si každý myslí, keď sa tu bavíme vo výškach miliardách, miliardách sa bavíme, nie o 100-200 mil., ktoré vieme urobiť. Ak si niekto myslí, že na štáte sa dá ušetriť 1,5 alebo 2,5 mld., tak je na veľkom omyle. To sa nedá. Čiže musíme to robiť postupne. Ja by som to rád urobil naraz, ale nedá sa to. A možno by som to urobil krajšie, alebo onako. Neni to možné. Každá konsolidácia, a za tým stojím, niekoho bude bolieť. To je vždycky tak. Áno, s tým súhlasím. A ja hovorím možno nie o tom, že urobíme opatrenia, ktoré sa nikoho nedotknú. To sa nedá. Každé opatrenie sa niekoho dotkne. Ale ja hovorím o tom, ak urobíme nejaké opatrenia, musíme to nastaviť aspoň tak, aby ten dopad bol čo najmenší. Ale nejaký dopad vždycky bude. Chcem poprosiť aj kolegyňu Luščíkovú, teraz dneska som sa dozvedel, ako sa volá pani kolegyňa, môžeme sa baviť, poďme sa ale baviť fakticky a ja som na to pripravený, ja s tým nemám žiadny problém. A samozrejme, keď na budúci týždeň vyjdeme s nejakým balíkom, tak každý bude hovoriť, to ste nemali, tamto ste nemali, to sa dotkne toho, to sa dotkne tamtoho. Ale ja by som chcel vidieť váš balík. Doneste mi váš balík, ja ukážem svoj, vy ukážte svoj a poďme sa baviť, kto to lepšie nastavil a či to to moje nastavenie je lepšie, alebo to vaše. Ja sa priznám, každej z tých 130 opatrení, alebo koľko, môžete skrúcať zľava-sprava, nastavenie také-onaké, a ja ďakujem svojim kolegom na ministerstve financií, polroka nič nerobíme, len prepočítavame také-onaké veci, o ktorých diskutujeme v koalícii. Lebo jeden povie, že toto neni dobre, toto treba takto nastaviť, aby to nemalo až taký, taký-onaký dopad a moji kolegovia už sa upočítajú k smrti. Je to veľmi náročné. Ja poviem otvorene, že my v poslednej dobe každý deň proste, ja som teraz bol na obed, ja som nemal obed, lebo sme sa bavili s pánom Druckerom a pánom Tarabom ešte o tom, ako dopílovať tie veci, ktoré máme. A ja nehovorím, že vy s tým budete spokojný, alebo pán Kišš, alebo pán Viskupič, ale niečo treba urobiť, na tom sa možno zhodneme. Takže my to urobíme, doručíme to a potom môžeme o tom diskutovať. Ďakujem pekne za pozornosť.