Tina Gažovičová — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, mrzí ma, že tu teraz stojím ja, pretože teraz tu mali stáť úplne iní ľudia. Mal tu stáť pán Robert Dobrovodský, verejný ochranca práv. Mala tu stáť, pani Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Mala tu stáť pani Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, a mal tu stáť pán Jozef Mikloško, komisár pre deti. Všetci tu dneska ráno stáli vonku na chodbe a čakali na to, že konečne po dlhej dobe im tento parlament vytvoril priestor, aby predniesli správy zo svojej činnosti. A ja každému jednému z nich veľmi pekne ďakujem za ich činnosť aj za to, že boli ochotní nám ju predniesť. A ospravedlňujem sa, aj keď to nie je moja vina, ale som súčasťou tohto parlamentu, a ospravedlňujem sa za to, že im táto možnosť bola dneska upretá preto, lebo SNS má potrebu ešte tesne pred dovolenkami stihnúť ovládnuť filmový priemysel cez Audiovizuálny fond. A ešte celý ten legislatívny proces urobili tak babrácky, že sa nám to tu naťahuje až do poslednej chvíle. Lebo aby som teda procesne pripomenula, sme v opakovanom druhom čítaní o tomto poslaneckom návrhu, lebo v tom superzrýchlenom konaní, ktoré tu vytvorili tým, že tá podstatná zmena vlastne bola predložená tuto nielen poslaneckým návrhom, ale poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, prečítaným v pléne iba niekoľko hodín pred hlasovaním, tak ešte aj v ňom zrazu sa ukázalo, že vlastne tam bola v tej rýchlosti urobená chyba, a preto tu musela prísť pani ministerka aspoň na niekoľko minút, aby teda znovu otvorila druhé čítanie. A áno, vedieme túto rozpravu v druhom čítaní, pretože politické ovládnutie Audiovizuálneho fondu považujeme za úplne hanebné, za rovnako hanebné ako to, že dneska dali poslanci koalície prednosť svojim dovolenkám pred možnosťou, aby toto plénum konečne diskutovalo o ľudských právach. A teda vraciam sa k otázke, ktorá tu už opakovane odznela, prečo vlastne ideme meniť zákon o Audiovizuálnom fonde, lebo to sme sa naozaj nedozvedeli, nieže čo je ten podstatný problém, lebo väčšinou sa zákony menia, keď vznikne niekde nejaký problém. Tak čo je ten podstatný problém pri fungovaní Audiovizuálneho fondu, ktorý poslanci z SNS a následne celá koalícia majú potrebu tuto na poslednú chvíľu meniť? Ako sme tu veľmi podrobne počuli v predošlej časti toho druhého čítania v rozprave od kolegyni Jaurovej, áno, bolo obdobie, kedy na Slovensku sa netočili takmer žiadne filmy, a ja si pamätám, akou, s akou závisťou sme pozerali na Českú republiku, kde sa ten filmový priemysel rozbehol, ten slobodný filmový priemysel rozbehol oveľa rýchlejšie a ako aj množstvo šikovných ľudí z našich filmárov, aj ja mnohých poznám, či už hereckej obce, alebo celkovo z filmárskej obce, odchádzali do Českej republiky, lebo tam mali oveľa lepšie podmienky. A potom bol založený Audiovizuálny fond a vidíme, a pani kolegyňa Jaurová to tu ukázala na číslach, ako nám dramaticky stúpol ten počet filmov, a ja som presvedčená, že aj tá kvalita filmov, aj keď to sa asi nedá odmerať, ale určite sa dá odmerať návštevnosť týchto filmov, a že môžeme dneska povedať, že máme, aj keď sme relatívne malá krajina, fungujúci filmový priemysel do veľkej miery aj vďaka Audiovizuálnemu fondu. A v celej tej rozprave sme nepočuli jediný dôvod, ktorý by tvrdil opak. Jediné, čo sme tu počuli, je, že nie všetky filmy zodpovedajú vkusu poslanca Michelku. A znovu sa tu k tomu vrátim, pretože toto isté sme mali aj pri tej... fonde, pri Fonde na podporu umenia, kde sme si vypočuli asi hodinovú alebo dvojhodinovú prednášku o literárnom vkuse pána poslanca Michelku, tak tuto sme si pri tejto rozprave vypočuli niečo o filmovom vkuse pána poslanca Michelku. Ako úprimne vám poviem, mňa to nezaujíma. A nielenže mňa to nezaujíma, ale túto krajinu to nemá čo zaujímať. Ako keď chce byť pán Michelko literárny alebo filmový kritik, tak si pomýlil povolanie. My sme tu zákonodarný zbor a my tu máme tvoriť zákony pre ľudí. My tu máme tvoriť zákony vtedy, keď sú spoločenské problémy, a vidíme, že tá legislatíva v niečom bráni, aby sa tie spoločenské problémy vyriešili, alebo tie spoločenské problémy spôsobuje a máme na to reagovať. Ale nie je našou úlohou, tuto rozhodovať o tom, že aké umenie sa má tvoriť. Na to má byť nezávislá umelecká obec. A celý tento zákon spôsobuje iba to, že posilňuje vplyv ministerstva kultúry – v súčasnosti môžeme povedať, strany SNS – na to, aké filmy sa budú alebo nebudú točiť. A toto naozaj, naozaj nikomu inému nepomôže ako politickému vplyvu SNS. A príde mi to obzvlášť nehorázne dneska, keď sme tu doobeda aspoň stihli si vypočuť správu od verejného ochrancu práv, aj keď potom tá rozprava k tej správe bola násilne prerušená, a hovoril tu o naozaj závažných problémoch, ktoré v tejto krajine máme, a my tu v oblasti ľudských práv teda máme tých problémov naozaj dosť. Máme tu obrovský problém s chudobou, a ako tu odznelo, že chudoba je nielen príčina, ale aj dôsledok porušovania ľudských práv. A poďme o tom hovoriť, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú sociálne slabí v našej spoločnosti. Máme tu obrovský problém s nedostupnou zdravotnou starostlivosťou. Ako tu odznelo, že pomaly v tejto krajine, kto si potrebuje nechať ošetriť zuby bezplatne, tak ani nemá na aké dvere zaklopať, lebo ani len ministerstvo zdravotníctva nevedelo odpovedať verejnému ochrancovi práv, že kde je ešte možné získať bezplatnú zubnú starostlivosť. Máme tu problém so segregáciou vo vzdelávaní. Máme tu problémy s meškaním dôchodkov kvôli prieťahom v Sociálnej poisťovni. My tu máme množstvo reálnych problémov, o ktorých by sme mali ako Národná rada Slovenskej republiky diskutovať. Ale filmový priemysel nie je jeden z tých problémov. Príliš slabý politický vplyv SNS na film, na tvorbu filmov na Slovensku nie je jeden z tých kľúčových problémov, a napriek tomu tu posledný deň tejto schôdze pred letom stojíme a diskutujeme o tom, že SNS chce mať väčší vplyv na, na filmový priemysel, a celá koalícia z nejakého bizarného dôvodu im to teda dovoľuje. Naozaj je to nehorázne, a som presvedčená o tom, že toto by nemala byť primárna úloha Národnej rady Slovenskej republiky, a pevne verím, že aj ľudia v tejto krajine to vidia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)