Viera Kalmárová — spravodajca alebo predkladateľ, 15. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k predloženému návrhu na zriadenie úradu alebo pozície školského ombudsmana. Hneď na začiatku poviem a bude to jasné zo všetkého, čo poviem, že úplne súzniem s tým stanoviskom, ktoré predniesol pán Šmilňák. Iste nie je nič škodlivé na tom, že sa navrhuje zriadenie úradu, ktorý by mal chrániť práva a právom chránené záujmy ľudí, ktoré sú aktérmi vzdelávania, či už ide o pedagogických zamestnancov, alebo rodičov žiakov, študentov, žiakov, žiakov samotných. Ale otázka stojí tak, či dnes existujúce inštitúcie, ktoré majú vo svojom kompetenčnom portfóliu ochranu práv a právom chránených záujmov tejto skupiny, či teda takáto skupina inštitúcií existuje, a teda či naozaj nebude dochádzať k nejakej nadbytočnej duplicite. K týmto otázkam chcem poznamenať, že dnes v Slovenskej republike existuje systém inštitúcií, ktoré plnia túto úlohu, a teda aj tú, ktorú by mal po novom podľa návrhu plniť školský ombudsman. Ide predovšetkým o ochrancu verejných práv. Ja ho volám pracovne veľký ombudsman. Ďalej ide o komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením, o tom sme tu dnes nepočuli, ale ten sa tiež venuje ochrane práv detí v školskom prostredí, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, a nedostáva sa im vzdelania, ktoré je prispôsobené ich hendikepu. Môžem spomenúť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Môžem spomenúť môjho bývalého zamestnávateľa, teda Štátnu školskú inšpekciu, a ako sa ukázalo aj nedávno, aj Generálnu prokuratúru v súvislosti s reedukačnými centrami. A teraz prejdem k tomu veľkému ombudsmanovi. Aby bolo jasné, čoho sa zhruba dotýka jeho činnosť v oblasti vzdelávania. On najčastejšie rieši podnety, ktoré sa týkajú, rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti vzdelávania, napríklad o neprijatí dieťaťa na vzdelávanie, o vylúčenie zo štúdia. Rieši podnety, ktoré sa týkajú postupu riaditeľa školy pri riešení šikany, ktoré tu boli spomenuté, či iných konfliktných, alebo nežiaducich situácií v škole. Dokonca rieši aj postup Štátnej školskej inšpekcie pri výkone inšpekcie alebo vybavovaní sťažností v tom kontexte, či neboli porušované práva klientov. Rieši problémy segregácie žiakov a žiačok z národnostných menšín zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tak by som mohla pokračovať. Nebudem čítať ďalej, čo robí v tejto oblasti komisár pre deti alebo komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Navrhovatelia môžu namietať, že ak bol Úrad školského ombudsmana zriadený v Českej republike, tak prečo nie u nás, lebo to tu zaznelo v tom návrhu. Tak sa teda pozrime na porovnanie oboch krajín v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov občanov. Obe krajiny majú verejného ochrancu práv. Česká republika nemala dopos... nemá komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Slovenská republika ho má od roku 2015. Pozíciou komisára pre deti Česká republika zriadila 1. 3. 2024. My ho máme od roku 2015. Česká republika má ustanoveného školského ombudsmana, nie však zákonom. Ide o podobný model, aký mala Slovenská republika v roku 2017, to spomínala pani poslankyňa Škopová, ale keďže ten sa neosvedčil, myslím, ten model u nás, tak v Slovenskej republike bol zrušený. Aká je funkcia školského ombudsmana v Českej republike? No ja by som povedala, že skôr je ornamentálna ako nejaká funkčná. Čo má spoločné so školstvom? No to, že sídli v budove Ministerstva školstva Českej republiky, ale nepatrí do jeho štruktúry. A teraz má tri základné kompetencie. Školský ombudsman rieši sťažnosti v prípade, ak nie je niekto spokojný s predchádzajúcim vyriešením svojej sťažnosti. V Slovenskej republike na rozdiel od Českej republiky existuje zákon o sťažnostiach, kde existuje trojstupňový model jeho riešenia, teda ak sťažovateľ nie je spokojný, môže sa obrátiť na nadriadeného toho, kto sťažnosť prešetroval, a napokon, nakoniec aj na verejného ochrancu práv. V Čechách školský ombudsman robí pravidelné návštevy škôl, ktoré sú príkladom pre vytváranie bezpečnej klímy, alebo, naopak, takých škôl, kde problém v tejto oblasti existuje. A to je podľa môjho názoru ornamentálna funkcia. A po tretie jeho úloha je preventívna a môže byť mediátorom prípadných sporov vo vnútri škôl a školských zariadení. Teraz pár poznámok k forme predloženého návrhu. Tento predložený návrh štrukturálne dokonale kopíruje zákon č. 176/2015 Z. z., teda zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale dopady na rozpočet v doložke vplyvov tohto zákona sú niekoľkokrát nižšie ako u spomínaných dvoch inštitúcií. A konkrétne to vyzerá takto, navrhovatelia uvádzajú dnes, teda v súčasnosti, v roku 2024 potrebu rovnakého objemu finančných nákladov na prevádzku úradu, teda 250-tisíc eur, ako to bolo v roku 2019, keď zákon predkladali alebo návrh zákona predkladali po prvýkrát. Rozpočet Úradu komisára pre deti, ktorý má zhruba rovnaké kompetencie, aké by sme chceli pre školského ombudsmana, je na tento rok 641-tisíc, rozpočet komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením je 638-tisíc a pre úplnosť dodávam, že rozpočet veľkého ombudsmana je 1 760-tisíc eur. Ja si myslím, že úrad školského ombudsmana nemôže fungovať s takým rozpočtom, aký sa navrhuje, tak aby plnil tie funkcie, ktoré by plniť mal. Jednoducho od roku 2019 sa mnohé zmenilo, ale ten rozpočet, návrh rozpočtu sa nezmenil. Napokon súčasťou tohto návrhu zákona je dosť kritické stanovisko ministerstva financií. Ale to sa, samozrejme, dá zmeniť. Dôvodová správa predložená k tomuto zákonu nebola aktualizovaná, obsahuje odvolávky na články z roku 2017 a 2019, teda vtedy, keď bol ten návrh zákona predkladaný. Návrh zákona je recyklátom, úplne presným z roku 2019, teda z času, keď OĽANO bolo v opozícii, vo vládnych časoch predložený nebol. A teraz, keď opäť bývalé OĽANO – a teraz SLOVENSKO – je v opozícii, návrh sa predkladá opäť. Ale čo je pre mňa najkľúčovejšie? Ja by som naozaj zvažovala to, či budeme predkladať a prijímať zákony o zriadení nejakej inštitúcie v časoch, keď je zrejmé, akým spôsobom a kto personálne tie inštitúcie obsadzuje. Toto je pre mňa teda dosť varujúce. Takže nehovorím, že ten návrh je neprijateľný, že je zlý, ale mám isté pochybnosti o tom, ako by mohol fungovať v danej dobe, v ktorej žijeme, a za okolností, ktoré som práve uviedla, mám na mysli najmä tie ekonomické. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)