Jaroslav Spišiak — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, kolegyne a kolegovia, začnem a budem pokračovať v nedokončenej rozprave, ktorú som včera po dvadsiatich minútach nestihol dokončiť, čiže ostáva mi desať minút. Toto je názorný príklad alebo ukážka toho, prečo sa takýto typ zákona nemá realizovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som včera sa rozhodol, že budem vecne argumentačne hovoriť tých 30 minút o konkrétnych, jednotlivých navrhovaných ustanoveniach a vecne a argumentačne budem pôsobiť alebo hovoriť o ich nevhodnosti alebo škodlivosti pre slobodu zhromažďovania ako takú. Dopracoval som sa len k bodu 2, možno časom bod 3 a takýmto štýlom sa jednoducho nedá vecne argumentačne zdôvodňovať, navrhovať pozitívnejšie riešenia alebo iné riešenia, ako sú práve v návrhu, o ktorom rokujeme. Preto je nevyhnutné takýto návrh zákona riešiť v normálnom legislatívnom konaní, kde je čas, priestor argumentačne hovoriť o tom, čo je pozitívne, čo je negatívne, ako by to malo byť, aby to vyhovovalo všetkým občanom v našej republike, ktorých politické základné právo zhromažďovať sa je vlastne kľúčové pre demokratickú spoločnosť. Takže dnešných už teraz len osem a pol minút využijem úplne iným štýlom a budem hovoriť vo všeobecnosti jednoznačne, aby som to stihol. Čiže keď som si prečítal návrh súvisiaci s právom slobodne sa zhromažďovať občanov a slobodne prejavovať svoj názor, ako bývalý policajt som nadobudol dojem tento. Ak by som bol policajný prezident a chcel by som zamedziť, zabezpečiť, aby nebolo organizované konkrétne, alebo ktorékoľvek zhromaždenie občanov, tak podľa tohto návrhu by som to vedel zabezpečiť. Vedel by som to zabezpečiť, lebo navrhované novely sú tak nejednoznačné, ich výklad umožňuje rôzne formy argumentácie, že by som to vedel v zmysle, ak tento zákon bude schválený, v zmysle schválenej právnej normy, čiže podľa zákona zamedziť zhromažďovaniu občanov v akejkoľvek forme, kdekoľvek, a to preto, že tie výrazy sú nejednoznačné, umožňujú rôzny výklad, začal som s tým včera hovoriť. Napríklad ak Policajný zbor získa informácie nasvedčujúce tomu, nasvedčujúce tomu, informácie je možné získať kedykoľvek, hockedy. Tu je veľmi potrebné poznamenať, že zákonodarca, alebo tí, ktorí tvorili túto novelu, zároveň zrejme tvorili aj novelu Trestného poriadku. Tam vedeli, keď to potrebovali a potrebovali to naozaj definovať niektoré pojmy a jednoznačne, napr. ako potrebovali znefunkčniť používanie osôb ako, ktorí sa všeobecne nazývajú kajúcnici, tak vedeli povedať jedno, že polícia musí mať, musí dokázať, keď váži spoločenské nebezpečnosti jednotlivých konaní, jednoznačne a preukázateľne. Takýto zvrat je tam použitý, „jednoznačne a preukázateľne". V tomto návrhu sa hovorí, „získa podozrenie". To je obrovský rozdiel, ak by a to takto nadefinovalo, že Policajný zbor musí jednoznačne a preukázateľne napísať tie dôvody, podľa ktorých je to zhromaždenie možné zakázať. Čiže toto je problém, jednoznačne preukázateľne. Potom v ďalších bodoch, vlastne ktoré tri body rozširujú možnosť alebo povinnosť rovno zakázať zhromaždenie, obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. So záujmom obyvateľstva, tu sa rozumie jedného, dvoch, troch, obytnej zóny, celého sídliska, čiže akého počtu obyvateľov, lebo samotná podstata zhromaždenia či už protestného, alebo v prospech niečoho, podstata toho celého je založená na tom, že tí, ktorí sa takto chcú prejavovať verejne, svoj názor, chcú tým zhromaždením vlastne vyvolať pozornosť tých, ktorí sa toho zhromaždenia nezúčastňujú. Čiže zhromaždenie vždy, účelom zhromaždenia je demonštrovať alebo prezentovať svoj názor tam, kde je to viac-menej pre iných možno obmedzujúce, a tí to musia strpieť, lebo jednoducho ľudia majú voľnosť a možnosť prejaviť svoj názor aj so zhromaždením na tom mieste, aby to splnilo účel toho zhromaždenia. Čiže podľa tohto vágne napísaného obmedzenia vždy môže dôjsť k obmedzeniu zásobovania, obmedzeniu dopravy, skoro vždy. Také zhromaždenie, ktoré by toto vôbec neobmedzovalo, by mohlo byť organizované niekde na lúke za mestom, ale tým pádom by nesplnilo svoj účel, že by nebolo tam, proti čomu sa vlastne demonštruje. To je hlavný účel všetkých zhromaždení. Ďalej, že je zakázané zhromažďovať sa pred obydlím osôb, keď sa demonštruje voči ich funkcii, povolaniu alebo zamestnaniu. Áno, s tým by som vedel súhlasiť, ak sa demonštruje proti tomu, proti tej osobe, ktorá je problematická, proti ktorej sa demonštruje, tak v tomto prípade by sa nemalo demonštrovať pred jeho obydlím. Ale môže nastať prípad, že demonštrácia neni proti osobe, ale proti tomu samotnému obydliu, čiže ak tá osoba vo verejnej funkcii získala to obydlie netransparentným spôsobom, alebo to obydlie samo osebe je morálne, eticky nevhodné, nadrozmerné, alebo z akýchkoľvek dôvodov neprimerané, spochybnené občanmi, tak by mali mať právo demonštrovať pred týmto objektom, lebo demonštrujú, účel demonštrácie poukázať na ten objekt, a v tom prípade tú ťarchu tej demonštrácie by mal znášať ten, kto takéto obydlie hoc vo verejnej funkcii zabezpečil pre svoju rodinu. Čiže aj tá rodina si musí byť vedomá toho, že ak tu bývame v tomto luxusnom, neprimerane získanom možno obydlí, tak pravdepodobne že sa to občanom nebude páčiť a nemôže im nikto zakázať, aby tam demonštrovali. Čiže, čo sa, lebo problém je v tom, sám pán Gašpar včera povedal, že snažili sa upozorniť samosprávu, že demonštrácia môže byť riziková, môže urobiť problémy, možno nebudú mať sily a prostriedky, aby zabezpečili nerušený chod tej demonštrácie, avšak prišli k problému, že tá samospráva im nevyhovela a tú demonštráciu napriek tomu povolila. Alebo nieže povolila, nezakázala, lebo netreba to povoľovať, len zakázať, nezakázala. Čiže tu vidieť tú snahu, že sa snažili to zakázať, len platný zákon im to neumožňoval, museli sa spoliehať na tú samosprávu. Tak teraz aby toto mohli obísť, tak doplnili tam, že ak tá samospráva napriek celkom vágnym podozreniam to nezakáže, tak dostane pokutu 16 500 euro. Čiže viac-menej nepriamo ju ako keby nútili, buď to zakážeš, alebo dostaneš pokutu. No a toto všetko je v rozpore s tým, čo som už tu povedal hneď v prvej časti môjho vystúpenia, že administratívne podmienky pre zhromažďovanie nesmú byť nastavené tak, že predstavujú skrytú prekážku pre slobodu zhromažďovania, skrytú prekážku. Tvrdíme, že to je v prospech, ale v podstate a podstata nám umožňuje presný opak. Tu existujú rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva v konkrétnych prípadoch, včera som ich aj citoval, kde práve toto vytkol ten Európsky súdny dvor... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)