Lucia Plaváková

IX. volebné obdobie · Vystúpenie v rozprave

Lucia Plaváková — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

· dĺžka 7 min · 15. schôdza

Načítavame záznam z archívu NR SR…

Video sa nepodarilo načítať. Archív NR SR býva pri starších záznamoch pomalý. alebo si vystúpenie pozri priamo na MediaPortáli ↗.

Záznam je z MediaPortálu Národnej rady a spustí sa presne na začiatku tohto vystúpenia. Originál na tv.nrsr.sk ↗

Prepis

Automatický prepis z MediaPortálu NR SR. Nie je overený a nesmie sa citovať ako doslovný výrok. Záväzný je záznam videa a oficiálny prepis rozpravy NR SR.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. V tomto pléne už k návrhu, o ktorom rokujeme, odznelo veľa či už sa týka bezpečnostných aspektov, ochrany ústavných činiteľov či oprávnení polície a iných okruhov, ktoré upravuje tento návrh zákona, ktorý teda novelizuje viaceré zákony. Ja sa budem zameriavať na ľudskoprávne aspekty tohto návrhu zákona, konkrétne prvý novelizačný bod, ktorý sa týka slobody zhromažďovania, a to najmä z kontextu, ktorý súvisí s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a teda tým, ako slobodu zhromažďovania upravuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovenskú republiku, samozrejme, záväzný. Sloboda zhromažďovania je jedno zo základných práv a slobôd, ktoré patrí medzi politické práva, a garantovaná čl. 11 spomínaného dohovoru a vnímame ju ako kľúčovú pre fungovanie demokratických systémov. Chráni právo jednotlivcov zhromažďovať sa pri vyjadrení ich politických, náboženských, spirituálnych, kultúrnych, sociálnych a ďalších postojov a prejavov. Menujem tieto konkrétne, pretože týmto konkrétnym sa práve aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venoval. Sloboda zhromažďovania chráni súkromné aj verejné zhromaždenia, vrátane pochodov, demonštrácií a iných typov protestov. Ako veľmi dobre vieme, výkon slobody zhromažďovania hral kľúčovú úlohu v politickej histórii európskych krajín vrátane tej slovenskej. Obsah toho, čo chcú organizátori či organizátorky komunikovať zhromaždením, pokrýva sloboda prejavu zakotvená v čl. 10 dohovoru. V kontexte tohto článku sloboda zhromažďovania chráni aj tie zhromaždenia, ktoré môžu obťažovať či vyrušovať osoby, ktoré nesúhlasia s tým, čo zhromaždenie komunikuje. Základným obmedzením, ktoré sa týka zhromaždenia, je to, že musí byť pokojné. Čo znamená pokojné zhromaždenie Európsky súd pre ľudské práva ďalej bližšie vo svojej judikatúre rozvíja. Ako príklad uvediem, že sa venoval situácii okupácie budovy, ktorá je pokojná, samotná tá okupácia toho priestoru, aj toto môže byť považované za súladné s výkonom slobody zhromažďovania a to dokonca aj v prípade, ak je to zhromaždenie, alebo teda tá okupácia tej budovy v rozpore s právom danej krajiny ustanovujúcom podmienky pre výkon zhromažďovacieho práva. Toto sú nejaké základné všeobecné princípy a tieto je potrebné aplikovať pri tom, keď posudzujeme jednotlivé body novelizačného článku č. 1 návrhu zákona, o ktorom rokujeme. Konkrétne spomeniem najmä bod 1, ktorý navrhuje doplnenie nového ustanovenia v znení „rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje". Ďalej bod 2, ktorý en bloc zadefinováva obmedzenie v okruhu 50 m v prípade mnohých a dokonca nie vyčerpávajúco určených objektov. A ďalej je to bod 6, ktorý sa týka kolidujúcich zhromaždení, k tomu viac poviem o chvíľu, alebo aj dôvodná obava zásahu do súkromie alebo do pokojného užívania obydlia viacerých osôb a, samozrejme, aj na to nadväzujúce pokuty. Tieto všetky ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté v novele, je potrebné vnímať naozaj v kontexte všeobecných princípov, ktoré sú dané slobodou zhromažďovania a aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je pomerne obsiahla, a naozaj mám veľmi vážne obavy, že tieto návrhy tie princípy nespĺňajú. A teraz, ako som sľubovala, pár slov k protidemonštráciám, resp. kolidujúcim zhromaždeniam. Zmluvné štáty dohovoru majú pozitívny záväzok chrániť výkon slobody zhromažďovania pred násilným narušením protidemonštráciami. Táto povinnosť vyplýva zo záväzku zabezpečiť efektívny výkon slobody zhromažďovania a v prípade teda ak tu máme dve kolidujúce zhromaždenia, štát je povinný zabezpečiť slobodu zhromažďovania tomu z nich, ktorý je pokojný. Európsky súd pre ľudské práva celkom podrobne skúma, či štáty túto povinnosť riadne plnia a či zabezpečujú dostatočnú ochranu pred narušením protidemonštráciou. Ale toto má štát zabezpečovať nie tak, že si zákonom určí všeobecne jednoducho, že tieto zhromaždenia je možné preventívne zakázať, ako je obsiahnuté v návrhu tohto zákona. Vo vzťahu ku kolidujúcim zhromaždeniam návrh novely zákona o zhromažďovacom práve zakotvuje povinnosť obce zakázať zhromaždenie, ak, a teraz citujem: „existuje dôvodná obava, že dôjde k stretu účastníkov viacerých oznámených zhromaždení, v dôsledku čoho nebude možné zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení ani s nasadením dostupných síl a prostriedkov, medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času alebo miesta konania zhromaždení a verejný poriadok nebude možné zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami." A teda keď ste si to vypočuli, tak z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, ktoré z kolidujúcich zhromaždení má byť zakázané, prípadne či majú byť teda zakázané obidve. Toto ustanovenie teda nie je ani len jasne formulované a obce, ktoré by mali tento zákaz aplikovať, nebudú vedieť ako. A navyše podľa môjho názoru je teda navrhované ustanovenie, ako princíp ani nie je v súlade so slobodou zhromažďovania a ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú som sa snažila aspoň v krátkosti načrtnúť, ktorá sa týka kolidujúcich zhromaždení. Pretože naozaj ten všeobecný princíp, že niečo zakážeme len preto, že nevieme zabezpečiť to inak, a vôbec nie vo vzťahu k obidvom zhromaždeniam, naozaj neviem si predstaviť, akým spôsobom by sme to odôvodnili v kontexte toho, ako je sloboda zhromažďovania garantovaná. A na záver mám už len jednu poznámku. Ja by som bola skutočne rada, keby sme sa venovali bezpečnosti všetkých ľudí na Slovensku, nielen pár vyvolených. Tu za rohom zomreli dvaja queer ľudia len kvôli nenávisti rukami teroristu. Množstvo ľudí na Slovensku čelí nenávisti, vyhrážkam v online priestore aj na ulici. Novinári, ľudskoprávne aktivistky, predstavitelia mimovládnych organizácií a mnohí a mnohé ďalší. Doživotná renta či doživotná ochranka pre premiéra ľuďom ako Matúš Horváth či Juraj Vankulič nijako nepomôže. A teda v duchu inauguračného príhovoru novozvoleného prezidenta by bolo viac ako želané, keby sme v tomto pléne naozaj pomáhali všetkým ľuďom a, samozrejme, riešili bezpečnostnú situáciu všetkých ľudí na Slovensku, pretože tak je ten návrh formulovaný vo svojom názve. A bezpečnostná situácia ľudí, o ktorých som hovorila ja, je naozaj alarmujúca. Ďakujem. (Potlesk.)

O čom sa v ten deň rokovalo

Program schôdze v deň tohto vystúpenia. Neznamená to, že poslanec hovoril práve o týchto návrhoch — je to kontext, o čom v ten deň rokovala Národná rada.

V ten deň sa hlasovalo o 7 návrhoch, ukazujeme prvých 6.

Ďalšie vystúpenia toho istého rečníka

Zdroj: MediaPortál Národnej rady Slovenskej republiky · ID vystúpenia: 323742 · Otvoriť originál ↗ · dáta stiahnuté 22. 8. 2026