Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takže posunuli sme sa teda už k samotnému, k samotnému návrhu zákona. No, prvá tá úroveň debaty je, že vláda teda tento návrh avizuje, že dnes teda nemáme žiadne výdavkové limity, a teda musia sa nejaké zaviesť. Je to asi právnická debata, pretože ten pohľad, no napríklad aj pohľad RRZ, ale aj ako to napríklad vidím ja, je, že jednoducho my tie výdavkové limity proste v našom proste právnom systéme zavedené máme, akurát vlastne tým, že neboli prenesené do štátneho rozpočtu aktuálneho, tak jednoducho proste ten platný zákon nedodržiavame, hej? Takže toto je, sú dva pohľady vlastne na aktuálnu situáciu. Dobre. Vláda sa rozhodla vlastne, že teda v tejto situácii, kedy máme národné limity, ktoré teda aj podľa slov pána ministra teda odmietla akceptovať, a teraz, keďže máme aj Plán obnovy a odolnosti, tak teda sa vláda zaviazala, že nejaké výdavkové limity musí schváliť, tak schvaľuje teda túto európsku verziu, čiže vlastne sa odkláňame od tej legislatívy, ktorú sme mali národnú, a teda prenášame do našej legislatívy európske riešenie. No otázka teraz znie, že ako to je. Ja poviem ešte raz, že akékoľvek výdavkové limity sú určite lepšie ako žiadne. Len teraz otázka znie, je, že či náhodou sme nemali to lepšie, špecifickejšie, presnejšie národné riešenie a či teda to európske je dostatočne dobré pre slovenské, slovenské špecifiká, takže toto je, toto je jedna, jedna úroveň, kde si treba uvedomiť, že, a už som to teda spomínal, že to celoeurópske riešenie nedokáže podchytiť tú realitu každej krajiny, ale, samozrejme, bavme sa o Slovensku a môžme si zrovna povedať jeden taký príklad, že európske výdavkové limity dávajú limit aj pre tento rok. Ten limit je inak 58 mld. Ale ako vznikol, hej? Inak ten limit vlastne vláda dodrží, v podstate aj keď nebude robiť nič, hej? Toto je ten paradox, že keby sme mali zavedené národné výdavkové limity, keby ich vláda akceptovala, preniesla do rozpočtu, tak sa reálne konsoliduje už aj tento rok. No jednoducho, ak zavedieme tieto výdavkové limity, tak tento rok sa jednoducho žiadna konsolidácia nekoná a ani sa teda nemusí konať, treba povedať, pretože ten výdavkový limit je tak nastavený pre tento rok, že jednoducho ho plní aj tento rozpočet, ktorý teda je hodne rozhadzovačný. Čiže vlastne strácame jeden rok možnej, možnej konsolidácie. No a teraz ale ako to vzniklo? A na tom je vidieť to, že tie európske limity veľmi ťažko dokážu postihovať tú meniacu sa realitu. Toto, vlastne ten náš národný limit vznikol ešte v roku 2023, ešte vlani, keď mala vlastne Európska komisia ešte výrazne vyšší rast inflácie alebo výrazne vyššiu infláciu, čiže vychádzala z parametrov, ktoré sa dnes už ukázali, že nie sú správne, tým pádom vlastne umožnila Slovensku vyšší, až 5,7-percentný rast čistých výdavkov v tej novej metodike, takže aj tu vidíme, keď hovorím, že tie všeobecné pravidlá nedokážu, nedokážu podchytiť každý detail, tak presne hneď na ten začiatok je to vidieť. Áno, Európska komisia to pánovi ministrovi urobila pre tento rok veľmi jednoduché, pretože európske výdavkové limity splní, aj keď sa mu podarí len dodržať tohtoročný schválený rozpočet. Keby sme mali národný limit, musel by, musel by konsolidovať viacej. (Ruch v sále.) No čiže ja to vnímam tak, že tým, že sa v tomto momente vzdávame tých národných pravidiel, tak jednoducho oslabujeme ten akoby inštitút doterajšieho rámca pravidiel, ktoré teda mali udržiavať udržateľnosť verejných financií, a toto je, toto je podľa mňa veľká škoda. A zasa, Európa ako celok čelí demografickej kríze dnes. Slovensko ako krajina bude čeliť demografickej kríze až o niekoľko, o niekoľko rokov. A v tomto vlastne tie európske limity zasa nepasujú na to, čo my potrebujeme. Ten náš národný rámec pracoval v horizonte dlhodobej udržateľnosti až 50 rokov. Európsky funguje, možno ma pán minister opraví, 12 rokov? Nejak, nejak tak. Je tam tá dlhodobá udržateľnosť, je tam výrazne, výrazne kratšia. Áno, pre krajiny, európske, ktoré dnes čelia kríze, nedostatku, nedostatku ľudí, demografickej kríze, je to okej. Pre Slovensko je tento limit krátky. No, čiže máme, skutočne to prvé základné špecifikum Slovenska je, je demografická zmena a som presvedčený, že na ňu tento koncept nie je, nie je dostatočný. Fakt tieto univerzálne pravidlá nám to jednoducho neumožnia, neumožnia dosiahnuť. Potrebovali by sme teda pružnejšie pravidlá a zmysluplnejšie. Tie, ktoré sme v tomto prípade, v tomto prípade mali. Zároveň tá Európa vlastne vždy funguje v takom dlhodobom horizonte. Čiže naše pravidlá boli také, že jeden rok vláda prekročila výdavkový limit, už na ďalší rok nasledovali proste sankcie, resp. musela nasledovať nejaká korekcia. Čiže bol tam taký ten rýchlejší efekt medzi tým, že sa stane chyba, a jej korekciou. To vlastne núti tú aktuálnu vládu, aby tie výdavkové limity dodržiavala, pretože sankcia sa týka jej. No, bohužiaľ, Európa funguje v horizonte dlhšom a zároveň teda tie, tie, to nedodržiavanie nedokáže Európa tak prísne alebo precízne monitorovať, no a tým pádom a to sme, na to sme v slovenských podmienkach častokrát veľmi dobrí, v obchádzaní pravidiel. Čiže oslabujeme týmito európskymi pravidlami takú tú striktnosť výdavkových limitov a oslabujeme teda to, aby ich vláda skutočne dodržiavala. Áno, aj európske pravidlá jedného dňa prídu s veľkým kladivom, ale trvá to minimálne tri roky, a teda tým pádom to aktuálnu vládu už v podstate nezasiahne. No a teraz je ešte ďalšia vec, že my sme mali alebo my máme stále v ústave, je to článok 55a, vlastne že musíme, musí sa Slovensko správať dlhodobo rozpočtovo zodpovedne. Prečo? Pretože Slovensko má, no podľa niektorých metrík najhoršie, ale povedzme že druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A ja neviem, ako je tento problém silný, ale v podstate naše výdavkové limity boli v súlade s ústavou v tom, že teda boli striktné v tejto dlhodobej udržateľnosti, a európske limity, ktoré dnes prijímame, až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti. No a ja sa obávam, že keď teda prijmeme tieto európske pravidlá, tak paradoxne, je to, je to fakt paradoxne, ale, ale stane sa to, že tá konsolidácia bude pomalšia. Tento rok v podstate nebude žiadna a aj tie ďalšie roky tá konsolidácia, ktorá je tam nalinkovaná, áno ona tam je, ale proste je obchádzateľná, či už cez následné zrušenie energetickej pomoci, alebo, alebo aj na zásah do II. piliera. Toto všetko podľa európskych pravidiel vie vykázať vláde konsolidáciu. Čiže rok 2025, v podstate netreba konsolidovať, plníme na základe chybne nastavených, nastavenej metriky z Európskej únie, takže rok 2024 má vláda vybavený. Ak v budúcom roku príde, a teda vyzerá to, že by mohlo prísť k zníženiu cien energií, jednoznačne bude treba menej financií na ich dotovanie. Toto európske, európske výdavkové pravidlo umožní ako, ako konsolidáciu, čiže ’25 zasa háčik, bez nejakej reálnej konsolidácie, zasa si vláda môže povedať, že je to okej. Rok ’26 takisto, ak vláda vytiahne nejaké zdroje z II. piliera, alebo teda zasa zmenší jeho veľkosť, tak zasa to vie znamenať to, že aj rok ’26 vlastne akoby bude splnený. Čiže toto, toto je, toto je to smutné na tom, že vlastne európske pravidlá znížia mieru konsolidácie, ktorú by sme mali, keby sme dodržiavali naše platné národné pravidlá. Jednoducho boli, boli oveľa podrobnejšie. Ja poviem zasa, určite neboli dokonalé, v niektorých, v niektorých veciach možno tie naše národné pravidlá boli až-až príliš podrobné, až príliš akoby ťažko aj vôbec vysvetliteľné, či už ľuďom, alebo aj vôbec akoby verejným, verejným činiteľom, ale, ale teda určite pri ich akceptácii by riadili v dlhodobom horizonte výdavky, výdavky ďaleko ďaleko efektívnejšie, než to dokážu tieto európske limity. Čiže čo, čo k tomu dodať? Každopádne skončím tým, čím som začal. Aj, aj akékoľvek limity sú lepšie ako žiadne limity. Ak táto vláda nemala vôľu rešpektovať tie národné, a teda mám si vybrať medzi tým, že sa nebudú rešpektovať žiadne limity, a medzi tým, že teda sa príjmu európske, ktoré aspoň v nejakom horizonte nejakých rokoch skutočne budú hrýzť, budú, budú, lebo sú tam aj sankcie, a jednoducho jedného dňa hrýzť budú, tak určite je to lepší stav, ako žiadne limity. Ale proste oproti tým, keby sa vláda rozhodla rešpektovať aktuálne limity, tak je to zasa raz premrhaná príležitosť, ktorú ale vo finále zaplatíme zasa my všetci občania, či už vo vyšších, vyšších nákladoch na správu dlhu, alebo aj v samotných vyšších úrokových nákladoch a vôbec v tom, že vláda bude viac a viac hľadať, ako načrieť do peňaženky občanov, a teda vytiahnuť tie peniaze, ktoré teda sa rozhodla, že bude potrebovať. Ďakujem pekne za pozornosť.