Jana Bittó Cigániková — faktická poznámka, 12. schôdza

Dievčatá, už sa usmievate, lebo viete, že tuto možno máme trošku iné názory na úplne rovnaký cieľ, a to je teda rovnoprávnosť žien voči mužom, aj rovnaké postavenie. No, ja sa na to trošku dívam inak a možno by som to rada vysvetlila, aby ste to potom nebrali v zlom. Dívam sa na to takým spôsobom, že keď má firma, keď má zamestnávateľ zamestnať nejakú ženu alebo muža rovnako kvalitných, on ten, ten riaditeľ firmy, ten vedúci, on nemá predsa dôvod si vyberať podľa pohlavia, on si vyberá normálne klasicky podľa schopností, veď bol by samovrah, keby si vyberal neschopnejšieho, ale muža. Ak si vyberajú ale v tomto prípade mužov, tak je to často kvôli tomu, tí zamestnávatelia, tak je to často so sankciami spojenými, alebo s problémami spojenými so zamestnávaním žien. A to často robíme my politici. A ja musím povedať, že ja by som tu ocenila skôr odmeňovanie firiem, ktoré chcú dobrovoľne zverejňovať a ktoré sú v podstate priateľské, ale určite by som nešla do sankcií, lebo to sa už akože negatívne vníma. Ale ja na rozdiel od vás by som nešla ani do kvót, lebo už keď teda musím zamestnať nejakú ženu, tak už teda je to z nejakej povinnosti. Jednak je dehonestovaná žena, jednak dostane nižšiu odmenu. Určite by som nešla do takých vecí ako je voľno pri spontánnom potrate, aj keď úplne rozumiem, čo je cieľom, šľachetným cieľom, ale toto sa dá riešiť péenkou. A vo výsledku to robí potom to, že ten zamestnávateľ nechce tú ženu zamestnať, lebo aj keď je to minimum, minimum prípadov, tak ten zamestnávateľ si povie, no a čo keď to bude práve táto žena a radšej si vyberie toho muža. Alebo nápady ako pri menštruačných bolestiach, aby bola žena doma. Veď áno, keď ona má naozaj zdravotné problémy, dnes na to máme lekárov, máme na to péenku. Ale tieto dobre mienené opatrenia podľa mňa ženám škodia a nie pomáhajú, aj keď som si úplne istá, že vy chcete ženám pomáhať.