Tina Gažovičová — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia a kolegyne, bolo to na tejto schôdzi, možno týždeň-dva dozadu, keď toto plénum schválilo, myslím si, že veľmi, prešlo prvým čítaním, v prvom čítaní sme schválili, myslím si, že veľmi potrebný návrh, a to bolo zvýšenie príspevku na deti so zdravotným znevýhodnením v detských domovoch. Na túto schôdzu to prišlo ako vládny návrh, aj keď pán minister Tomáš sám priznal, uviedol, že vlastne tá iniciatíva prišla z opozičných lavíc od poslankyne Marcinkovej. A ukázali sme vtedy, verím, ako plénum Národnej rady, že sú niektoré témy, kde dokážeme byť nadstranícki, že sú to témy, ktoré nie sú politicky citlivé, o ľavici-pravici, konzervatívcoch-liberáloch, ale o tom, že sa vieme zhodnúť, že ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom v zraniteľnej pozícii, treba pomáhať. A som presvedčená, že toto je tiež taký návrh, kde verím, že by sme mohli nájsť nadstranícku zhodu, lebo opäť ide o podporu nejakých ľudí, ktorí u nás, ľudí so znevýhodnením, ľudí žijúcich na Slovensku so znevýhodnením, zdravotným znevýhodnením. A aj vtedy keď sme prvom čítaní preberali ten návrh, ktorý sa týkal príspevku na deti so zdravotným znevýhodnením v detských domovoch, tak som uviedla, že áno, pomôžme im, zvýšme na nich príspevok, ale berme to ako takú akoby poslednú možnosť, kedy tie deti sú umiestnené do detských domovov, a investujme energiu a peniaze a vôľu tohto štátu a štátneho aparátu, aby sme predovšetkým pomohli rodinám v tom, aby sa vedeli o tie deti starať doma. Pretože ak sa to dá, viem, že sa to nedá vždy, ale keď sa to dá, že je dieťa aj so zdravotným znevýhodnením vychovávané doma, tak určite je to preňho z dlhodobého hľadiska lepšie, ako keď je umiestnené v detskom domove. A keďže sa dlhodobo venujem školstvu a inkluzívnemu vzdelávaniu a dlhodobo sa aj stretávam s rodičmi detí so zdravotným znevýhodnením, tak preto aj môj pohľad na tento návrh ohľadom sociálneho poradenstva je práve cez prizmu takýchto rodín. Ten návrh sa netýka iba detí, ten návrh sa týka aj dospelých, ten návrh sa týka aj človeka, ktorý po ťažkom úraze zostane, zostane na vozíku na zvyšok života, ale ja sa budem v mojom príspevku zameriavať na deti a ich rodiny, pretože to je problematika, ktorej, ktorej sa dlhodobo venujem. Keď sa do rodiny narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením a môže to byť typ znevýhodnenia, ktorý je jasný hneď po pôrode, že to dieťa má napríklad rázštep chrbtice a nikdy nebude chodiť, alebo že je nevidiace, alebo že má Downov syndróm, tak je to veľká nejaká nečakaná rana pre tú rodinu. Každé rodičovstvo je náročné, ale väčšinou tá prvotná predstava, ktorú rodičia majú, je, že sa im narodí zdravé dieťa a keď zistia, že to dieťa má nejaký typ znevýhodnenia, milujú ho úplne rovnako, ale vnímajú, že tá výchova je ťažšia, alebo že ten život pre to dieťa bude ťažší. Prichádzajú s tým veľmi často, prichádza s tým veľmi často psychická záťaž toho, že tá starostlivosť môže byť náročnejšia, ešte viac dlhodobo neprespatých nocí alebo, alebo nezvládnutých situácií, môže s tým prichádzať finančná záťaž, pretože je ešte ťažšie to dieťa napríklad umiestniť do materskej školy a ešte dlhšie hlavne tie matky zostávajú, zostávajú na materskej a teda nemôžu byť zárobkovo činné. Prichádza s tým finančná záťaž aj čo sa týka pomôcok, napríklad intervencie, rehabilitácií a podobne. A to prvé, čo potrebuje takáto rodina, je, aby sa mohla na niekoho obrátiť a niekoho prísť opýtať, že čo môžem urobiť, na akú pomoc mám nárok, za kým mám ísť. A to je také to úplne prvotné zorientovanie sa v nejakej novej životnej situácii. A tento návrh, ktorý predkladajú kolegyne z Progresívneho Slovenska, je práve o tom, aby ľudia, aj rodičia, ktorým sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, vedeli v prvom kroku, za kým majú ísť. A keď napríklad prídu a bude na tej obci alebo na tom meste, na tom miestnom úrade vyškolená napríklad pracovníčka, tak tá ich zorientuje, že dobre, tuto si viete zažiadať, takýto máte nárok na kompenzačné pomôcky, tuto si viete zažiadať, takýto máte nárok na nejaké príspevky, na predĺženú, predĺženú materskú napríklad, takéto budete mať možnosti vzdelávania. U nás sú služby, ktoré sú pre deti so zdravotným znevýhodnením, za prvé, poddimenzované a, za druhé, roztrieštené. Tipujem, že aj tu z vás málokto vie, že máme pre ten raný vek detí dva typy služieb, ktoré sú ale pod rôznym rezortom a rôzne fungujú. Máme službu včasnej intervencie, ktorá funguje pod rezortom sociálnych vecí a poskytuje napríklad aj terénne služby, chodí za tými rodinami domov, a máme špecializované poradenské centrá pod rezortom školstva. Každé majú nejaké svoje špecifiká, každé má aj nejaké iné pokrytie regionálne. Toto sú základné veci, ktoré človek keď raz vie, tak si vie aj vyhľadať, na koho sa obrátiť. Ale tá rodina to nemusí vedieť. A znovu sa dostávame k tomu, že mať niekoho, na koho sa môžu prísť obrátiť a opýtať sa, kto mi pomôže, a dostať kontakt, toto sú najvyššie služby včasnej intervencie. Tie vám poskytnú to, že vám prídu domov a ukážu vám, ako dieťa viesť k samostatnosti. Toto sú špecializované centrá. Tie vám poskytnú už odbornejšiu starostlivosť, rehabilitačnú napríklad, logopedickú starostlivosť často treba. A teraz zorientovať sa v školstve, aké, čo to dieťa potrebuje, či má byť zarade... alebo či sa tá rodina, aby sa tá rodina mohla rozhodnúť, informovane rozhodnúť, či považuje za lepšie, aby to dieťa išlo do špeciálnej škôlky, alebo do bežnej škôlky. Oboje môže mať nejaké výhody-nevýhody. Aby im niekto povedal, že majú právo na to, aby ich prijala spádová škôlka. Toto všetko sú informácie, ktoré nemajú odkiaľ vedieť, pokiaľ sú v tej životnej situácii prvýkrát. A aj tuto v súčasnosti napríklad nám toto suplujú neziskové organizácie. Máme na Slovensku organizáciu Platformu rodín pre deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré vyškolili tzv. laické poradkyne, väčšinou sú to matky, ktoré si tým samé prešli, ktoré tiež majú dieťa so znevýhodnením, a tie teraz poskytujú poradenstvo ďalším. Ale zase, tu by sme sa nemali spoliehať na neziskové organizácie, ktoré tiež, za prvé, majú neisté financovanie a, za druhé, majú, samozrejme, nedostatočné pokrytie. Tuto treba systémové riešenie. A práve to tento návrh prináša, že vždy ten prvý kontakt by mala byť obec alebo mesto a tam budú tie základné informácie a tie základné metodiky a tá úradníčka možno tiež to nebude vedieť na prvýkrát, možno si to ani nebude pamätať na druhýkrát, ale keď sa s tou situáciou stretne už desaťkrát, desiatykrát, tak bude presne vedieť a bude vedieť, kde to vyhľadať. Z tohto dôvodu som presvedčená, že toto je návrh, ktorý by pomohol, ktorý veľa nestojí, ktorý nie je o tom, že by sa dávala nejaká nová dávka alebo nová kompenzácia, ale niekedy tie informácie sú to najcennejšie, čo môžme tým ľuďom dať. Celý ten sociálny systém u nás nie je ideálny, áno, mohli by sme sa baviť aj o navyšovaní dávok, navyšovaní kompenzačných pomôcok, o navyšovaní odborných intervencií, ale už aj to, čo tu dneska máme, aspoň podchyťme systematicky tým, že zabezpečíme, že sa tie dôležité informácie dostanú k tým ľuďom, ktorí to potrebujú. A to má zabezpečiť tento návrh, aby sa každý človek, ktorý buď sám má zdravotné znevýhodnenie, a to naozaj môže byť nečakaná životná situácia, a to môže, sa môže týkať hocikoho z nás v hociktorý deň v živote, že sa nám niečo stane, čo nás premení na ľudí so zdravotným znevýhodnením, a môže sa to týkať hociktorej rodiny, ktorej, ktorej sa narodí dieťa. Takže prosíme vás o podporu pre tento návrh, lebo pomôže ľuďom v ťažkej situácii, aby dostali informácie, ktoré im v konečnom dôsledku pomôžu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)