Tina Gažovičová — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Žiaľ, kolegyňa sa teraz nemohla zúčastniť, čiže stručný príspevok za náš klub prednesiem ja. Ja možno poviem tak osob... teda v prvom rade k prvému bodu sa ani vyjadrovať nebudem, tam rozumieme, že ide o nejaké technické, technické zosúladenie. Druhý a tretí bod vnímam, vnímam v jednom, keďže teda ide podľa vašich slov podporu rodiny, a teda podporu tehotných študentiek a, a všetkých študentov, ktorí sa starajú o malé dieťa. Ja tomu zámeru, ktorý sa mi zdá, že tu sledujete, rozumiem. Môžem povedať, že tiež som pred 12 rokmi prerušovala doktorandské štúdium z dôvodu vtedy mojej prvej materskej dovolenky, v úvodzovkách dovolenky. A čiže myslím si, že mám isté pochopenie pre ten zámer, ktorý predkladáte, ale zároveň máme akoby niekoľko takých otázok, možno nejasností, a teda dovolím si dovolím si predniesť ich tu v pléne a verím, že potom, ak teda zákon prejde do druhého čítania, tak tam, tam bude priestor ešte o nich diskutovať viac. Tá prvá otázka znie alebo pripomienka na základe toho, ako ste to naformulovali, tak rektor odpúšťa školné. To znamená, že to školné de facto vznikne, ale rektor, ktorý doteraz ho mohol odpustiť tejto skupine študentov a študentiek, zrazu bude povinný ho odpustiť. Školský zákon, teda vysokoškolský zákon by však umožňoval aj inú cestu a to je cesta, ktorú pozná napríklad pri zahraničných mobilitách, kedy pri niektorých dôvodoch predĺženia vysokoškolského štúdia ten poplatok za predĺženie štúdia ani nevznikne. Čiže to sú v podstate dva, dva spôsoby a z pohľadu toho študenta sa môže zdať, že to vyjde narovnako, pretože v konečnom dôsledku jednoducho nemusí platiť školné, ale z pohľadu tej vysokej školy je to rozdiel, pretože ak ten poplatok za predĺženie štúdia de facto vznikne, ale rektor ho musí odpustiť, tak dá sa povedať, že to financovanie musí ísť z rozpočtu univerzity. Pokiaľ by sa išlo cez to, že ten poplatok vlastne ani nevznikne, ako je to pri zahraničných mobilitách, tak to v podstate financuje štát. A z tohto dôvodu by som sa teda chcela opýtať, že prečo ste si vybrali túto cestu, kedy rektor má odpustiť ten poplatok, a nie cestou, že poplatok vlastne ani nevznikne. Druhá otázka je, a tu trochu narážam na tú dôvodovú správu, teda na nie dôvodovú správu, ale na doložku vplyvov, v ktorej sa deklaruje, že žiadne vplyvy to mať nebude, no my sme presvedčení, že to bude mať nejaké vplyvy na rozpočet tých vysokých škôl, ale zároveň tam, žiaľ, nie je žiadna analýza toho, že koľko vôbec prípadov takýchto v súčasnosti máme. Ja mám za to, že na ministerstve školstva tieto údaje sú k dispozícii, prípadne spárovaním dát vysokých škôl a ÚPSVaR-ov predpokla... ÚPSVaR-ov, resp. Sociálnej poisťovne, a záleží od toho, či vznikol nárok na materskú, alebo iba na rodičovský príspevok. Myslím si, že existuje minimálne nejaký odhad, že existujú dáta, na základe ktorých by sa dal vytvoriť minimálne nejaký odhad toho, že o akom počte študentiek a študentov teda vlastne hovoríme, a to by nám potom dalo aj lepší obraz o tom, že koľko to naozaj bude stáť, lebo, myslím, že neni pravdivé povedať, že to nebude stáť nikoho nič. A veď môžme si ako parlament povedať, že pre našu spoločnosť to stojí za to, ale bolo by dobré vedieť, koľko to tak bude stáť v eurách, aby sme vedeli potom posúdiť ten, ten sociálny dopad. A tretia otázka sa týka tej cieľovej skupiny, lebo práve aj tým, že nevieme, koľko vôbec takýchto študentiek a študentov je, si myslím, že ani nevieme veľmi dobre odhadnúť, že aký pozitívny by mal byť ten sociálny dopad. A vnímame tu aj ďalšie skupiny, že pokiaľ už sa teda chceme baviť o tom, že podpora rodiny a podpora zosúlaďovania rodinného života a študentského života, tak si myslím, že je na mieste sa pýtať, že či práve toto je tá najkľúčovejšia cieľová skupina a či je dobre zadefinovaná. A tu by som hneď pripomenula, že napríklad vo vašom zák... v návrhu vášho zákona sa explicitne hovorí, že sa to týka študentov a študentiek, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov. Ale vieme, že pokiaľ má dieťa zdravotné znevýhodnenie, tak rodičovský príspevok, alebo teda materská sa predlžuje; rodičovský, až do šiestich rokov. Čiže hneď by som napríklad akoby zvážila, že či tam nepridať, či to nenaviazať, teda tieto dve kategórie, aby sa to aspoň prelínalo, že, že keď teda je oso... tá žena alebo aj muž na predĺženej materskej z dôvodu toho, že to dieťa má zdravotné znevýhodnenie vyžaduje si vyššiu starostlivosť, tak potom by sa týkal aj tento zákon. Otázka je aj celkovo starostlivosť o staršie deti, lebo napríklad v prípade materských škôl vieme, že často naozaj deti, ktoré čerstvo dosiahli tri roky, tiež to neznamená, že hneď môžu nastúpiť do materskej školy. Potom je otázka, čo ak napríklad opatrujú iného člena rodiny. To môžu byť aj osoby, ktoré poberajú opatrovateľský príspevok, alebo teda sa starajú aj o iného člena rodiny, ktorý nemusí nutne byť, byť ich dieťa. A ja teda chápem, že vy ste si tu vybrali nejakú cieľovú skupinu, môže, môže to byť legitímne, ale teda zamyslela by som sa nad tým, že či je zadefinovaná naozaj dobre, či vieme sa dostať k nejakým dátam o tom, aby sme teda vedeli, že o akej skupine sa vlastne bavíme, a od toho teda závisí, že koľko to vlastne bude stáť a či je naozaj vhodné prenášať to finančné bremeno, ktoré tam vznikne, na plecia tých vysokých škôl tým, že donútime rektorov, aby ten poplatok odpustili, a či by nebolo lepšie, aby teda štát, keď už sa štát rozhodne podporovať mladé rodiny, zároveň študujúcich rodičov, že to potom vezme na seba a povie, že dobre, tak týmto ľuďom ten poplatok akoby ani nevznikne a budú sa jednoducho rátať ako, ako bežní študenti a pôjde, pôjde na nich poplatok z, z štátnej kasy. Takže toľko, toľko moje otázky a budem, budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu. Čiastočne tu a asi čiastočne na výbore. Ďakujem pekne.