Roman Michelko — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem. No, vážení kolegovia, sám som zvedavý, aká bude rozprava k tomuto zákonu, lebo tam sme predkladatelia sa nieže na nič nehrali, ale sme jasne povedali, aký je cieľ tohto zákona. V prvom čítaní bolo vlastne to, že zriaďovatelia na všetkých troch úrovniach, teda ministerstvo, samosprávne kraje a samosprávy, teda malé, môžu pri galériách, múzeách, ak uznajú za vhodné, odvolať riaditeľov týchto inštitúcií. Po debate a veľkom odpore, teda to ostáva, ale že v podstate takisto, pokiaľ by kreovali tieto orgány, tak musí byť verejné vypočutie, verejné výberové konanie. To sa zrušilo teda v prvom čítaní a teraz po rôznych výtkach a rôznych pripomienkach, sme ľudia, ktorí majú sebareflexiu, tak sme to vrátili tak na polcestu, na trištvrtecestu, vracia sa to k tomu, že pri týchto obsadzovaniach musia byť znova vypočutia, ale v prípade... takto, je to, samozrejme, na zriaďovateľovi. Aj predtým napríklad boli krajné demagogické výhrady, že sa zakazujú. Nikdy sa nikto týmto zákonom nezakazoval, len to nebolo povinné. Každý zriaďovateľ má plnú zodpovednosť za to, koho si dá, a keď si chce vybrať najkvalitnejšieho človeka, tak, samozrejme, urobí nejaké výberové konanie, kde ich vypočuje, teraz budú povinné, len nebudú musieť byť vždy verejné. A to preto, bolo to predovšetkým výhrada malých obcí, ktoré majú technické problémy. Ak má niekto nejakú pamätnú izbu na nejakej obci, tak urobiť verejné výberové konanie, streamovať to a podobne je, je problém. Zriaďovatelia erbových inštitúcií, predpokladám, že to budú robiť bez problémov. Kolegovia z... ktorí pôsobia v regionálnej samospráve, tiež povedali, že s najväčšou pravdepodobnosťou oni to určite robiť budú. Nikto im to nezakazuje. Je to na zodpovednosti tých inštitúcií. Ale medzitým som dostal ešte jeden veľmi podľa mňa pádny a silný argument, ktorý je proti verejným vypočutiam a ja ho snažím sa teda odcitovať alebo parafrázovať. Ten argument je nasledovný: Ak máte verejné vypočutia, ak máte verejné vypočutia a ste napríklad piaty alebo šiesty v poradí a prezentujete nejaký projekt a vy idete prvý alebo druhý, vaši kolegovia sú na tom podstatne, ktorí idú neskôr, v obrovskej výhode, lebo ad jedna viete, aké sú projekty vašich konkurentov. Viete, aké výhrady boli voči nim, viete, na čo sa ich pýtala tá komisia, častokrát sa niektoré veci opakujú. Viete reagovať a viete, ako reagovala na predchádzajúcich ľudí tá komisia, a ten, kto ide piaty alebo šiesty, tak je v obrovskej, v obrovskej nevýhode. Preto lebo niekedy sa napríklad, teraz sme mali vypočutie ústavných sudcov, ale to nie je celkom dobrá analógia, lebo tam nešli s žiadnym projektom, ale vlastne tí predchádzajúci prvý deň, tak vedeli presne, aký typ otázok bolo, ako sa za to, častokrát sa tie otázky opakovali. Tí, ktorí išli neskôr, boli v obrovskej výhode, lebo vedeli, čo zaujíma teda v tomto prípade členov ústavnoprávneho výboru, ale žaloval sa mi jeden človek, že bol totálne hendikepovaný, keďže on išiel druhý a bolo šesť ľudí a tí ľudia, ktorí išli za ním, tak presne vedeli, čo sa pýta, presne vedeli, aké boli projekty tých predchádzajúcich ľudí, presne vedeli, aké výhrady boli, mohli sa na to oveľa lepšie pripraviť a boli v ťažkej výhode tí neskorší. Aj toto je, by som povedal, na férovosť súťaže vážny argument, aby naozaj uchádzači, ktorí začínajú, mali rovnakú štartovaciu čiaru a rovnakú rovnosť zbraní a aby jednoducho neboli znevýhodňovaní. Teoreticky jak, ja neviem, by bola hodina, že ráno by im zobrali všetkým mobily a nikto nemohol sledovať, ale to sa nerobí. To sa nerobí, dokonca aj bežne je to tak, že sedí niekto, vo vedľajšej miestnosti ho vypočúvajú a on pozerá celý, celý priebeh vypočúvania. Robí si poznámky, je pripravený, zoberie možno nejaké zaujímavé veci, ktoré boli pozitívne, prisvojí si ich, aj keď ich nemal v projekte. Takže toto je ďalšia verejná výhrada, že toto tu ruší rovnosť zbraní. Toto zvýhodňuje niektorých kandidátov a znevýhodňuje druhých. Takže toto je ďalšia vec, ktorá prišla z praxe a z podnetov. Výsledok, tento pozmeňujúci návrh alebo tento zákon v konečnom dôsledku má dávať povinnosť zriaďovateľom urobiť výberové konania, ale nie je nevyhnutné, aby boli verejné. A možnože bude ešte veľká diskusia možno aj medzi zriaďovateľmi, ak chcú byť naozaj objektívni, či urobia verejný, verejný stream alebo to zabezpečenie inak, aby niekto nebol zvýhodnený a niekto bol. Dobre, toľko moje úvodné slovo, ďakujem. Nech sa páči.