Roman Michelko — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem. Takže veľmi telegraficky. Pán Dostál, zákon o Audiovizuálnom fonde bol v minulej schôdzi v prvom čítaní, nie na tejto schôdzi v druhom čítaní. Takisto pamiatkový zákon bol v prvom čítaní, nie v druhom čítaní na tejto schôdzi. Bude až možno na tej ďalšej. A bude až potom, keď sa vydiskutujú veci s ľuďmi, ktorí vieme, čo chceme dosiahnuť, ale chceme to urobiť čo najelegantnejšie a najefektívnejšie. Takže máme sebareflexiu, a keď si nie sme istí riešením, tak radšej to pozdržíme. Ďalšia vec. V zásade sa ohradzujem voči tomu podsúvaniu a nejakému možno, že ja nejako dehonestujem ministerku. Nie. My máme, a veľakrát som to povedal, pracovné, priateľské a korektné vzťahy. A áno, chodím aj na ministerské porady, vyjadrujem sa a keďže ma vníma ako človeka, ktorý bol v období alebo v oblasti kultúry pôsobil v podstate celú profesionálnu kariéru, tak, samozrejme, predpokladám, že niektoré moje návrhy akceptuje, ktoré si, samozrejme, zdôvodním a že budem mať nejaký vplyv povedzme na to, aby vhodní ľudia boli na dôležitých miestach. To je všetko. Akože hádzanie piesku medzi nás dvoch alebo tak, je úplne také až smiešne, ale dobre. Toto som povedal. A posledná vec, pani Kleinert, ja tu celý deň počúvam, normalizácia, mečiarovské časy, pomaly ešte, teda normalizácia pred rokom ´89. Vtedy neviem, či socialistické ministerstvo kultúry majú nejakú grantovú schému pre nejaké občianske združenie, ktoré vtedy ani neboli. Možno nejaké z národného frontu. Takže vy ich hovoríte. Vy hovoríte, že pokiaľ ministerstvo nominuje takýchto ľudí, no tak to bude znamenať presne to. Takže nevkladajte mi niečo. Ja, naopak, ich obhajujem, tých ľudí.