Štefan Kišš — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel trochu dovysvetliť to, čo do veľkej miery vyčerpali moji kolegovia v tej, v tej písomnej rozprave a teda konkrétne sa vyjadriť k dvom veciam, čo sa týka tohto zákona. A na úvod by som chcel povedať, že vnímame, vidíme, že ten zákon, tak ako bol predložený dnes do parlamentu, vyzerá ináč ako na začiatku MPK v tej prvej verzii, ktorú, ktorú sme videli, teda verejnosť ešte dávnejšie. A tu by som aj ocenil aj ten prístup pána ministra, že viaceré veci sa dopracovali v tom zákone. Na to máme legislatívny proces, ktorý chce vládna koalícia čo najviac dodržiavať, keby sa takto robili všetky zákony, napríklad aj trestný a ďalšie, tak by sme možno mali lepšie zákony v štáte, menej ústavných sťažností a podobne. Špecificky, dve otázky, čo sa týka tohto zákona, nad rámec toho, čo povedali kolegovia, pretože nechcem ich duplikovať, opakovať, ale teda tie dve veci. Prvá, výber projektov a druhá, druhá potom ich hodnotenie vo väzbe na ÚHP. Čo sa týka výberu projektov, to je asi jedna z vecí, ktorá podľa mňa vyzerá dnes horšie v tom návrhu, ako to bolo v návrhu pred, alebo teda v MPK, alebo v tej prvej verzii. A síce jak to vnímam, že dnes si môžu, že v princípe, čo sa udialo, že tá definícia tých projektov je dnes voľnejšia. Že v podstate si každý z rezortov mohol povedať, že ako by si predstavoval tú definíciu a motivácia ministerstiev bola dať ju čo najvoľnejšie, aby čo najviac projektov spadalo ako, ako strategických investícií. Nemyslím si, že dobrá motivácia, pretože to vytvára systém, kedy všetko budú strategické investície a tým pádom keď je priorita všetko, tak vlastne nie je priorita nič. A ani tá prvá verzia nebola ideálna, ale myslím si, že vyzerala o niečo lepšie ako táto. A druhý bod je špecifický teda k hodnoteniu, ktoré, teda to, čo tento zákon robí, že v niektorých prípadoch, keď o tom rozhodne vláda, vynecháva z procesu ÚHP a nahrádza ho hodnotením samotným rezortom. Kolega Hargaš to zdôvodnil pri tom, pri tom našom pozmeňováku, to, čo sme tam napísali teda konkrétne a rozsiahlejšie, ale teda zhrnul by som to asi takou ľudskou rečou tak, že keď teda má rezort hodnotiť sám seba, tak je prirodzene v konflikte záujmov. Tak predloží si projekt, napíše ho v štúdii a potom má sám zhodnotiť, že či je ten projekt dobrý, alebo nie. No tak, čo asi o tom projekte povie, keď je to jeho projekt. Tak samozrejme, že si ho bude chváliť. A druhá vec je, že to zároveň ničomu nepomôže, pretože cieľom tohto celého zákona má byť, má byť skrátenie akýchkoľvek alebo teda rôznych lehôt pri príprave projektu. Tak tá lehota pre ÚHP dnes je 30 dní, ak by ste si neosvojili jeho odporúčania, tak aj zo zákona máte možnosť ich, ich ignorovať a pokračovať v procese ďalej. Koľko dní bude trvať hodnotenie zo strany priamo toho rezortu? Bude to kratšie ako 30 dní? Dnes na to nemajú vlastne vybudované žiadne kapacity, takže, takže ich musia vytvoriť, aby, aby takého hodnotenia mohli vôbec robiť. Čiže prvá otázka, či to vôbec budú vedieť robiť a ak áno, či to budú vedieť robiť rýchlejšie. Alebo teda potom je to celé, je to celé len nejaké divadlo a teda v skutočnosti sa nechce, aby, aby k nejakému hodnoteniu došlo. No a to akože môže byť zrozumiteľná motivácia, ale, ale určite nie správna. Teda summa summarum, to, čo sme navrhli v tom našom pozmeňováku, je, aby sa tá pasáž, ktorá hovorí o tom, ako bude, ako budú rezorty hodnotiť samých seba, aby z toho zákona bola vypustená. Ďakujem pekne.