Irena Bihariová — iné vystúpenie, 9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Dúfam, že si toto, čo chcem povedať, môžem dovoliť už len z toho titulu, že som pracovala desať rokov ako predsedníčka Ľudia proti rasizmu, kde som bez ohľadu na to, či bola obeť z radov Aziatov, z radov Rómov, z radov židovskej menšiny, sa snažila naozaj rovnakou mierou a s rovnakou dôslednosťou ponúkať právnu pomoc. Ja by som len v tomto konkrétnom kontexte chcela upozorniť na jeden fakt, ktorý trochu mení tú optiku, ktorú sme teda počuli od pána, môjho kolegu pána poslanca Prostredníka, a síce že toto je trošku špecifický a výnimočný jav, kedy sa v parlamente zišlo šesť Rómov a Rómiek, a pripadá mi to ako akt určitej emancipácie, že si mali potrebu, hej, sa takýmto spôsobom vyhradiť voči tomu, čo všetko Rómovia v tejto spoločnosti znášajú. To sa zhodneme, že je určitý špecifický typ rôznej skrivodlivosti od násilných, verbálnych, diskriminačných a tak ďalej. Ak máme úctu k tejto menšine, a verím, že ju tu máme, tak aspoň toto, prosím vás, ako znak klasickej nikoho, nič nevylučuje... nevylučujúcej emancipácie, ktorá nám patrí, keby ste pripustili, že toto je ten moment, ktorý patrí práve na obhajobu skrivodli... alebo obhajobu Rómov proti skrivodlivostiam. A tak ako povedal kolega Peter Pollák, nič nám nebráni urobiť ďalšie takéto vystúpenia, ďalšie rôzne akty a návrhy a aktivity v prospech všetkých menšín, len toto má trošku iný, iný, to pozadie, pretože naozaj prichádza z iniciatívy šiestich Rómov a Rómiek v Národnej rade, a to je tá pointa. Tak ako my by sme nechceli v prípade, keď prišlo k nešťastiu na Zámockej a necítili by sme sa dotknutí, že nie je reč o nás, ale práve o tej menšine, ktorej sa to týka. Dúfam, že som zrozumiteľná v tomto. Ďakujem. (Potlesk.)