Branislav Škripek — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja ďakujem za tento návrh, ale aj vaše vystúpenia, kolegovia, k tomuto, lebo je treba zdôrazniť, že je to taká historická nespravodlivosť nás, našej spoločnosti tu na Slovensku, že sa nechováme spravodlivo k ženám, ktoré starajú o rodiny. Že my to oceniť nevieme. Naše ženy, tie zodpovedné, dobré, tie, ktoré sa starajú o rodiny, predsa odvádzajú za celý život množstvo nezaplatenej práce, ktorú nijak nevieme zohľadniť. A ani sa nad tým nerozmýšľa za tie dlhé roky, keď len našej samostatnosti tejto novodobej, že ako im naozaj prejaviť úctu a poďakovanie za to množstvo hodín odsedených pri chorých rodinných príslušníkoch, za to množstvo hodín, za obrovské, nesmierne množstvo práce, starostlivosti o všetko, čím rodina má žiť, existovať. A oni to robia nezištne, obetavo a koľkokrát, keď kvôli tomu nemajú prácu, ešte im je aj ukrátené na dôchodku a ako staré ženy veľakrát strádajú alebo proste nemôžu žiť dôstojným spôsobom života. Hoci vytvorili pre spoločnosť obrovské hodnoty. A je zarážajúce, že to za celé roky v tejto sále sme nedokázali lepšie vymyslieť, a tak ja dúfam, že a pretože za posledných pár rokov je tu niekoľko takých iniciatív zmeniť to, tak dúfam, že sa to podarí nejakým spôsobom. Ďakujem aj za tieto návrhy, ktoré teraz sú a možno bude treba ešte pár vecí dobre dopracovať, ale predovšetkým zdôrazniť na Slovensku tento druh myslenia, že je potrebné oceňovať ženy, ktoré sa nezištne starajú obrovským spôsobom o rodiny, o naše zázemie a aj o dobro a úspech mužov, ktorí jednoducho omnoho viac sa venujú svojej práci ako profesii.