Marián Viskupič — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už budem, samozrejme, reagovať len na faktické, ale keďže sa aj prihlásil pán poslanec Richter, a som veľmi rád, že sa prihlásil, takže skúsim trošku vo väčšom časovom rozsahu, aby som mu vedel lepšie odargumentovať, než, než v tých pár sekundách. Ale začnem najprv kolegom, kolegom Vladimírom Ledeckým, ktorý, verím, že ma počúva už na káve niekde v bufete. (Povedané so smiechom.) Jednoznačne. A som rád, že to úplne takto na rovinu povedal. Ten dnešný, aktuálny stav je, je tak byrokratický, a tak je to škrabanie sa s ľavou rukou za pravým uchom, že veľká väčšina firiem dnes ten zákon jednoducho nedodržiava a robí to fakt že pozadu, robí to tak, ako to robí so mzdou, tak, ako to dáva zmysel, a tak, ako to vo finále chráni aj tú firmu pri tých špecifických prípadoch, pred, pred proste nejakými stratami. Takže dnes, dnešný stav je taký, že núti firmy robiť veci byrokraticky alebo ich núti proste do nejakej miery nedodržiavať zákon, a ak to zmeníme, tak vo finále, pre skutočne že veľa, veľa firiem sa nič nezmení ani pre zamestnancov sa nič nezmení, ale budú jednoducho v súlade so zákonom a budeme ich menej nútiť zákon nedodržiavať. Kolegyni Turčanovej ďakujem, úplne súhlasím, proste jednoznačne malá zmena, a už sa, teda ale, ale teda potrebná a zmysluplná. Ale už sa posuniem k pánovi poslancovi Richterovi. No, pán kolega, samozrejme, veď ja som to povedal, táto zmena z nás neurobí ani to Rakúsko a už vôbec nie do zajtra a už vôbec nie ani to Švajčiarsko. Samozrejme, je to jedna drobná, malá zmena z tisícich, z tisíc zmien, ktorých Slovensko, samozrejme, potrebuje, ktoré potrebuje naša ekonomika, naše hospodárstvo, aby sme fungovali lepšie. To, to je samozrejmé a ani ja si nemyslím, že teda toto je úplne že najzásadnejšia zmena. Nie je. Ale podľa mňa práve vaše slová tieto, hovoria, že treba ju urobiť, veď, veď ako ja som to povedal, veľa malých krokov vie pomôcť. Alebo ono je to opačne, proste jednoducho jedna mucha vola proste nezlikviduje, ale keď proste ho bude štípať tisíce a tisíce tých malých múch, tých nezmysluplných povinností byrokratických, tak jednoducho to udolá aj toho vola. A proste veľa tej byrokracie spoločne udolá a udoláva, bohužiaľ, tie naše firmy, a potom, potom proste to Slovensko stráda, takže po tejto stránke, a práve za to, že je to malá zmena, by mohla byť, mohla byť podporená aj koaličnou väčšinou, veď, veď je to zmena správnym smerom, to v podstate viac-menej potvrdil aj pán Richter. Ale teda poďme, lebo gro jeho príspevku bolo o inom, bolo teda o tých zamestnancoch. Čiže ešte raz, v prvom rade, každý jeden zamestnaný človek, a teraz máme teda tú zamestnanosť relatívne hodne vysokú, resp. nezamestnanosť nízku, nepocíti absolútne žiadnu zmenu. Ešte raz, bežný zamestnanec ani netuší, že mu to tá účtovníčka robí na dvakrát, hej, netuší. Čiže tam nepríde k ničomu. Vy keď ste zamestnaný, dnes je vám úplne jedno, či to máte popredu, alebo pozadu. Pre vás je ten stav úplne rovnaký, v nejakom momente dostanete či už finančnú náhradu, alebo stravný lístok a proste môžte si za to ísť kúpiť jedenie. No a teraz, áno, bavíme sa o tom a to som inak tiež v tej mojej rozprave povedal, že tá určitá zmena nastane len pri tom nástupe do zamestnania, hej. A teraz sa bavme, že zasa, samozrejme, však určité množstvo ľudí v každom momente prechádza zo zamestnania do zamestnania, ale zasa, veď ten, kto z toho zamestnania nejakého, prechádza a ide ďalej, tak zas asi, pán Richter, nie sú ľudia takí, že teraz nemajú vlastne ani len na tú stravu, veď v nejakom tom zamestnávaní v podstate teda pracovali, ex post mu príde výplata, takže vlastne nejaké financie takisto ešte má, a teda tam je ten dosah takisto v postate minimálny. A dobre, môžme sa baviť teraz o študentovi, ktorý teda ide prvýkrát do zamestnania, ale tak predpokladá sa, že keď doštudoval, musel aj niečo jesť, tak asi tiež nejaké financie na to jedenie mal a nemám za to, že teraz zrovna ten mesiac, ako skončil školu a začal študovať, umrie od hladu, keď to teda takto poviem, takže ani tam nie je problém. A potom, samozrejme, je určite skupina zamestnancov, kde záleží na každom eure, kde ten problém môže byť, ale veď dobre, ak to bude, veď nikto nezakázal dať firme takejto, ktorá chce zamestnávať presne takýchto ľudí, že to urobí nejakou zálohou. Dokonca môže byť aj záloha na mzdu, hej, nielen na stravu. A keď to budú mať dobrovoľné, veď urobme im z toho výhodu. Možno tá firma nejaká betonárska, ktorá fakt pracuje teda s jednoduchými zamestnancami aj s problémom, že teda prídu do práce a po týždni zistia, že teda fú, to je ťažké a málo platené, že dajme im to ako možnosť, nie ako povinnosť, takže tu nie je povedané, že teraz, keď takýto zamestnanec je, že sa nemôže dohodnúť so zamestnávateľom. Takže v tomto, proste, to je úplne okej. Ale tá najlepšia odpoveď na obavu alebo otázku pána kolegu Richtera je, že veď, ešte raz, všetky ďalšie mzdové náležitosti sú ex post. Vy idete do práce, aj do tej manuálnej, nikto vám nedá výplatu dopredu. Veď musíte ten mesiac odrobiť a potom dostanete výplatu. To isté pri akýchkoľvek ďalších náležitostiach. Nič z toho nemáte dopredu. Vždy sa má za to, že proste musíte to nejaké obdobie odpracovať a následne je do nejakého termínu, samozrejme, zákonom určeného, povinnosťou zamestnávateľa vám tú mzdu a všetky ďalšie náležitosti vyplatiť, až na jednu jedinú výnimku, ktorým je stravné. Ale to je zasa, aby to bolo jasné, to je len časť stravného, pri bežnej, bežnej pracovnej dobe osem hodín denne sa bavíme, neviem teraz, je to koľko, osem euro alebo koľko. To nie je niečo, čo zabezpečí tomu človeku že teraz sa stravovanie vlastne na celý mesiac, hej. To je len počas tej práce, takže zase neabsolutizujme to, že teraz, že všetky účtovníčky pre milióny zamestnancov na Slovensku musia robiť dvojitú prácu, pretože nejaké malé množstvo zamestnancov práve teda ide do prvého alebo nejakého zamestnania po nejakej dlhej dobe nezamestnanosti a teraz by mohli, mohli umrieť akoby od hladu. Tieto veci dajme ako možnosť a všetkým ostatným, ich zbavme nezmysluplných a proste zbytočne drahých povinností. Ďakujem pekne.