Ján Richter — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec, na prvý pohľad toto riešenie, ktoré navrhujete, alebo vôbec problém, ktorý pomenovávate, ja osobne ani nevnímam ako problém a nakoniec bol by som veľmi rád, ak by mal byť toto najväčší problém, aby sme sa priblížili k tým najvyspelejším krajinám, no bolo by so Slovenskom už dobre. Ja som osobne presvedčený, že tá cesta bude ďaleko, ďaleko väčšia ako len riešenie takéhoto pseudoproblému. Viete čo, pripadá mi na myseľ jedno také slovenské príslovie, ktoré hovorí, že Zabi bobra, zachráň strom! Ideme pomôcť účtovníčkam, dobre, ale ideme ublížiť zamestnancom. To znamená, či chceme, alebo nechceme, on je to ideologický problém, to je zamestnanec verzus zamestnávateľ. A pýtam sa, je potrebný v takomto prípade? V takomto riešení? No, prečo, veď tá strava je jeden z prostriedkov, aby ten zamestnanec dosiahol ten cieľ, cieľ pre toho zamestnávateľa, aby mu vyrobil, prípadne dal službu, ktorú od neho očakáva. To usmernenie finančnej správy smeruje k naplneniu tohto cieľa. To znamená, v konečnej miere v prospech toho zamestnávateľa, jednoducho záloha na náklady súvisiace s naplnením cieľa pre toho zamestnávateľa. No a tu treba uviesť aj jednu vec, pán poslanec, sú ľudia, ktorí ani na ten prvý mesiac dopredu nemajú tie prostriedky. To znamená, čo budú žiť z nejakého rohlíka, studenej strave, to má vplyv na zdravie ľudí a pre samotného zamestnávateľa to prináša riziko, že ten zamestnanec nenaplní ten cieľ, lebo nemá istú výbavu osobnú, predpoklady pre to, aby mohol, pokiaľ je to napr. ťažká fyzická práca, ten cieľ jednoducho dosiahnuť. Pripomínam, štvorčlenná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)