Lucia Plaváková — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. V úvode by som tiež zareagovala na ten odkaz na bývalého ministra spravodlivosti Karasa, ktorý teda predložil nejaký návrh, kde v prvom rade si myslel alebo teda komunikoval, že ide tam aj o pokrytie toho, čo má za cieľ redefinícia znásilnenia. A súhlasím s tým, že tam asi došlo k nejakému neporozumeniu, keďže došlo k úprave a zmene všeobecnej úpravy týkajúcej sa súhlasu, ale ak sa nezmení skutková podstata trestného činu, tak sa nedocieli, samozrejme, ten zámer, ktorý, ktorý redefinícia znásilnenia má, pretože je, darmo zmeníme definíciu súhlasu, keď samotný súhlas nie je obsiahnutý v skutkovej podstate trestného činu. Takže toto si myslím, že tam, tam bol ten omyl alebo to neporozumenie, ktoré vlastne bolo spôsobené. Krátko ešte možno aj k tej téme zložitého, zložitej dôkaznej situácie alebo k tomu, čo tu načrtla pani poslankyňa Plevíková, reagovala na to pani poslankyňa Kolíková. V trestnom konaní teda platí naozaj tá zásada in dubio pro reo, čiže musí to byť v pochybnostiach v prospech obvineného. A čiže to, čo sa, keďže tá situácia dôkazná, áno, bude zložitejšia, ale to, čo sa prinajhoršom môže stať, je to, že, že vlastne nebude preukázaná tá vina páchateľovi. Ale dnes nemáme ani šancu tú vinu preukázať. Jednoducho nie je to postihnuteľné, nie je to trestnoprávne postihnuteľné. Tie činy sa nedajú vôbec dostať pred súd, ktorý by o nich rozhodoval. A to je ten zásadný problém a to je ten rozdiel.