Beáta Jurík — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som v prvom rade sa chcela vrátiť k jednému takému mýtusu, ktorý, alebo mylnej predstave, ktorý sa tu často šíri a síce, že ženy budú takúto novú právnu úpravu zneužívať, pretože klamú, vymýšľajú si, robili to, robili by to pre nejakú mediálnu pozornosť a podobne. Ja skutočne nepoznám ženu, ktorá by chcela nejakým spôsobom klamať v tejto veci, pretože to je skutočne niečo tak citlivé a rozhodne nechcete mať na čele nálepku "znásilnená". To, to, akože tomuto netreba veriť. A možno tak čiastočne odpoviem aj kolegyni Plevíkovej, aj keď budem, samozrejme, vo faktickej reagovať na predrečníčku pani poslankyňu Kolíkovú, ale ona to spomínala. Aj ja som to v rozprave spomínala, ale pani Plevíková sa tam vtedy bavila s pánom poslancom Jarjabkom, ako sa teda bude ten súhlas dokazovať. No povedzte mi, ako sa doteraz dokazoval ten súhlas? Keď momentálna právna úprava hovorí o násilí alebo hrozbe násilia, ale v drvivej väčšine prípadov vy nemáte fyzické stopy po použití toho násilia? Ako sa to napríklad teraz dokazuje, že žena bola znásilnená len preto, že tam bola hrozba násilia? Ako dokážete hrozbu násilia? Navyše v trestnom práve už teraz máme iks trestných činov, ktoré sú dokazované inými než nejakými materiálnymi dôkazmi. Po znásilnení často skutočne nemáte fyzické stopy ani nič, čo by mohlo to, že je tam absencia súhlasu alebo, naopak, násilie a hrozba násilia, dokázať, čiže je skutočne na tých orgánoch potom na základe výpovedí, na základe, ja neviem, tam môžu byť použité iné dôkazy, esemesky, celkovo tá komunikácia a tak ďalej. Je to proste na nich dokázať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)