Jaroslav Spišiak — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem za slovo. Hlásim sa k tejto téme ako muž. Sme boli vyzvaní, tak chcem povedať toľko, že rečnenie, analyzovanie, rozoberanie násilia, znásilňovania so súhlasom, bez súhlasu, akéhokoľvek je strašný, neľudský, odsúdeniahodný, morbídny čin. Ja by som bol za to, aby premlčanie takéhoto činu neexistovalo, aby nebol premlčaný nikdy, nikdy. Rozprával som sa v mojej policajnej kariére s rôznymi obeťami tejto trestnej činnosti, ktoré boli obeťami pod násilím, bez násilia, so súhlasom, bez súhlasu, aby chránili vlastného manžela, aby chránili svoje deti a niektoré boli predané za bedničku piva nadriadenému bossovi, lebo mal chuť na priateľku podriadeného. Tieto ženy jednoducho trpeli, trpeli. Ja som ich presviedčal, že aby to nahlásili. S niektorými som sa rozprával až s odstupom času, asi zo mňa ide taká empatia, že sa mi priznali s tým všetkým a mi rozprávali, prečo to nehlásili. Prečo im to bolo nepríjemné. Tie, ktoré to aj nahlásili, bolo pre nich nepríjemné, možno až, minimálne na tej úrovni pri tom dokazovaní vysvetľovať presný skutok, ako sa to stalo, či bol súhlas, nebol súhlas, ako sa to začalo, ako to pokračovalo, či dala, nedala. Viete, ten páchateľ môže klamať, on neni postihnuteľný za to, keď klame a zavádza. Treba mu dokázať vinu. Ale tá poškodená svedkyňa skutku, ona nemôže klamať, lebo následne ešte môže byť obvinená za krivé svedectvo. Jednoducho už toto je ten problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)