Andrea Turčanová — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám náš návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Týmto návrhom chceme zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí a tým zabezpečiť v praxi efektívnejšie postihovanie tohto násilného konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu. Aktuálne platný a účinný Trestný zákon pozná ako kvalifikačný znak spáchanie niektorého trestného činu na blízkej alebo zverenej osobe, čo je však pojem širší, keďže medzi páchateľom a obeťou okrem spomínaného osobného vzťahu nemusí ísť aj o spoločné spolužitie. Je možné poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa ako jediný v platnom znení Trestného zákona snaží obsiahnuť problematiku domáceho násilia, avšak konanie v rámci domáceho násilia nezahŕňa do takej miery, akú aplikačná prax vyžaduje a na čo dlhé roky poukazujú vyšetrovatelia a taktiež poverení príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Je pravdou, že vypustením obligatórneho znaku objektívnej stránky týrať pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby tým, že odpadla povinnosť dokazovať syndróm týranej osoby, sa okruh osôb, ktoré boli a stále sú za tento trestný čin nejakou formou odsúdené, rozšíril, a teda násilnosti v rámci domáceho násilia sa postihujú vo väčšej miere. Napriek tomu aktuálne právna úprava dostatočne nezohľadňuje aj ďalšie neustále sa vyvíjajúce spôsoby a formy domáceho násilia, ktoré pokiaľ nie sú vyhodnotené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, tak vo väčšine prípadov sú riešené a sankcionované ako priestupky na úseku občianskeho spolunažívania. Postihnutie násilníka za priestupok a to či už finančným, alebo iným možným trestom nepredstavuje adekvátny trest a nemá taký represívny a súčasne profylaktický účinok, ktorý by aspoň do istej miery presvedčil násilníka, aby svoje konanie prehodnotil a v násilnostiach ďalej nepokračoval. Postihnutie za priestupok môže mať dokonca opačný efekt a násilníka ešte viac vyburcovať k tomu, aby násilie na obeti ďalej páchal. Navrhovaná definícia prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí nepostihuje ojedinelé násilné alebo hrubé správanie, ale vyžaduje určitú opakovanosť konania násilníka voči obeti. K útokom bude v danom prípade dochádzať výlučne v obydlí osôb obete a páchateľa, a teda sa bude vyznačovať vysokým stupňom súkromnosti. Predmetné ustanovenie pokrýva hrubo narušené vzťahy medzi osobami, ktorých dôsledkom je zlé zaobchádzanie páchateľa voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, a ktoré sa odohráva za zatvorenými dverami. V súčasnosti sa takéto správanie páchateľa v úvodnom štádiu do istej miery toleruje, a to do takej, že pokiaľ naozaj jeho správanie nezanechá na obeti následok vo forme príkoria alebo ublíženia na zdraví, tak sa vo všeobecnosti v rámci Trestného zákona osobitne nepostihuje. Navrhované ustanovenie má za cieľ pôsobiť preventívne pred možnými následkami na obeti z páchateľovho konania v budúcnosti. Taktiež vypĺňa priepasť medzi správaním, ktoré možno označiť za týranie blízkej a zverenej osoby, a správaním, ktoré možno označiť iba za priestupok na úseku občianskeho spolunažívania, čoho dôsledkom nebude dochádzať k prepadu istých foriem násilia do nižšej roviny potrestania. Prínos zakotvenia skutkovej podstaty prečinu domáceho násilia páchaného medzi obeťami žijúcimi v spoločnom obydlí by do značnej miery spočíval aj v odbremenení vyšetrovateľov a poverených príslušníkov zdĺhavého prípravného konania plného znaleckých posudkov a procesných úkonov, keďže skutková podstata daného trestného činu je navrhnutá tak, aby nebolo nutné vyžadovať na účely dokazovania znalecké posudky, čím by sa ušetril čas aj finančné prostriedky súvisiace s obstaraním znaleckých posudkov. V súvislosti s rýchlosťou konania by bolo vhodné poukázať aj na možné a predpokladané prevažné uplatňovanie paragrafu 204 Trestného poriadku a to takzvaného superrýchleho konania, ktoré umožňuje vydanie právoplatného trestného rozkazu do štyroch dní od zadržania. V nadväznosti na skrátenie dĺžky trestného konania je potrebné poukázať aj na minimalizovanie negatívnych vplyvov a následnej viktimizácie obete. Obeť nebude musieť podstupovať nekonečne zdĺhavé procesy, ktoré v tých najhorších prípadoch trvajú dlhé roky, čím nemusí byť neustále vystavovaná opätovnému vybavovaniu si nepríjemných spomienok. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, žiadam vás o podporu návrhu a taktiež sa hlásim potom do rozpravy. Ďakujem.