Rastislav Krátky — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, čiže sme v ústnej rozprave k zákonu o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku. Už tu bola dišputa o tom, že prečo sme to teda nepredložili vraj, alebo prečo sme to nenavrhli v minulom volebnom období. Teraz na to predkladateľka Veronika Remišová reagovala, čiže toto, toto obídem, ale keby mal niekto chuť ešte v ďalších faktických poznámkach si to vyjasňovať, tak pokojne. Treba povedať, tak ako sa už od rána spomína, neustále to pripomínať, až kým nedostaneme správu, že je tomu inak, že stále má Peter Pellegrini na stole zákon, ktorý by mal už byť na ministerstve spravodlivosti a byť vydaný v Zbierke zákonov. Čiže vyzývam ho aj ja z tohto miesta, aby neobštruoval a nedegradoval Ústavný súd, ale aby tento proces absolvoval a aby sme boli v procese, tak ako to má byť, a nerobili si z Ústavného súdu srandu. Teraz k samotnému zákonu, o ktorom je rozprava. Ja už som spomínal, že 13 rokov tento zákon máme aktuálne platný s tým, že sa nechytila žiadna veľká ryba, v úvodzovkách. Jednoducho tento zákon nie je dostatočne upravený, je slabý, samotná Generálna prokuratúra sa vyjadrila, že má teda dve výhrady a to, že dá sa tu dať noha do dverí a pokiaľ by sa tento proces spustil voči niekomu a to tak, po prvé, že si ten človek alebo subjekt rozdelí majetok, a po druhé, že sa to dá obchádzať cez neobvyklé transakcie. My toto riešime, v tomto návrhu zákona je to riešené. Nedá sa už obštruovať preukázanie pôvodu príjmu a majetku týmto spôsobom. Máme to jasne zadefinované a presne sú tam lehoty stanovené tak, aby sa k tomuto nedostalo. Tak isto sa k tomu vyjadril, mimochodom, už keď som spomínal Ústavný súd, aj Ústavný súd mal výhrady, konkrétne spisovej značky PL. ÚS 29/2005. S týmto sa vysporiadame v tomto návrhu zákona, čiže toto je ďalší moment, pre ktorý je dobré tento zákon podporiť. Vznikli tu v niektorých takých diskusiách v kuloároch niektoré celkom praktické otázky, tak by som ich chcel vyjasniť. V prvom rade si treba uvedomiť, že toto nie je akýsi, nejaký, by som povedal, nejaké kladivo na čarodejnice, že teraz ktokoľvek by chcel niekoho šikanovať, tak cez tento zákon by mal k tomu nástroj. Presne naopak, tento zákon jasne popisuje a máme tam uložené konkrétne ustanovenia, aby sa tomu tak nedialo. Pre tých z vás, ktorí by ste chceli vedieť, ako proces začína, tak začína presne tak, že správca dane buď sám od seba, alebo na základe oznámenia, ktoré dostane, spustí tento proces voči subjektu, pri ktorom je otázne, že či jeho príjmy alebo majetok teda zodpovedajú danej spotrebe alebo tomu, čo daný subjekt alebo osoba vlastní. Prichádza k podaniu výzvy alebo k doručeniu výzvy z daňového úradu tomuto subjektu, aby preukázal nezrovnalosti, ktoré sa zdajú byť dôležité na prešetrenie. Tieto, túto výzvu keď podáva nejaký človek, občan, tak sa musí zadefinovať s menom, musí tam úplne konkrétne napísať, že v čom vidí tú disproporciu. Čiže nemôžu byť to anonymné podnety, zároveň nemôžu byť nejaké všehodžúsy, že niekde niekto nejako má nejaký majetok. Musí to byť úplne konkrétne, pretože táto výzva sa ďalej doručuje dotknutému subjektu, ktorý sa má na to vyjadriť, úplne konkrétne má zareagovať a pokiaľ si obháji, zareaguje a dostatočne odôvodní, skadiaľ daný majetok má alebo že mal dostatok príjmov na to, aby viedol životnú úroveň, ktorú vedie, tak správca dane zastaví toto konanie. V prípade, že je to potrebné a dôvodné, tak správca dane tam má ďalšie nástroje, že keby sa pri výzve na objasnenie neprejavilo a nepreukázalo, že ten majetok zodpovedá tým daným pomerom, tak správca dane môže využiť takzvaný inštitút súpisu majetku. To znamená, že vyzve daný subjekt, aby spísal svoj majetok. Znovu, nejde o nejaké šikanózne písanie elaborátu, nejakého širočizného Excelu, kde má uviesť každú jednu položku. Je tam presne zadefinované, že sa má jednať o významné položky, ktoré tvoria majetok. Je tam stanovená hranica, o ktorej môžme diskutovať, keď máte chuť, ale je to momentálne stanovené na 4-tisíc euro. Čiže pokiaľ niekto má majetok, ktorý je nižší, nemusí ho v tom súpise uviesť. Teraz sa bavíme o jednotlivých položkách, nie súhrnne. Zároveň súhrnne je tam hranica 200-tisíc euro. Pokiaľ niekto má nižší majetok ako 200-tisíc euro, tak oznámením správca dane takéto oznámenie poskytne a nemusí teda predkladať súpis, pretože, ako som už povedal, toto je o veľkých rybách a o tých, ktorí majú veľké nelegálne príjmy alebo veľké majetky, ktoré nadobudli na základe nejakej korupcie a podobne, čiže ten rozdiel, ktorý sa zisťuje, musí byť väčší ako suma 13-tisíc eur. Čiže poviem príklad teraz, tak zjednoduším to, že keď máte doma v stodole traktor, na ktorom ste obrábali svoje pole a po 30 rokoch ho predáte, vyťažíte z neho 3-tisíc euro a niekto by chcel oznámiť daňovému úradu, že či ste to zdanili a podobne, tak toto, toto nemusíte sa báť, toto neni na to, aby sa kazili medziľudské vzťahy a susedské. Toto nie je o tom, aby sa naháňalo každé jedno, teraz v úvodzovkách poviem, eurko. Toto je o tom, že naozaj keď niekto oplýva veľkými majetkami a kto je skorumpovaný alebo nadobudol majetok tak, že ho nezdanil, lebo aj také sú prípady, správnym spôsobom. Čiže v podstate používa majetok nad pomery toho, čo priznal v daňovom priznaní, tak toto je ďalší nástroj, ktorý zefektívňuje, zefektívňuje výber daní. Daňový úrad, pokiaľ sa preukáže, že tento majetok nezodpovedá pomerom a príjmom daného subjektu, tak dodaní daný majetok, čiže primárne sa využije tento nástroj na to, aby zasiahol príjem daného subjektu, a sekundárne, pokiaľ teda však daň je splatná pri vyrubení okamžite, tak sekundárne postihne majetok cez exekučný titul o zablokovaní majetku a ďalšie úkony s tým spojené. Okrem toho, že sa vyrubuje daň na dodatočne zistený príjem a majetok daného subjektu, tak sa prirazia k tomu, alebo pripočítajú penále, ktoré sú medzi 60 až 80 % danej sumy. Závisí to od niekoľkých faktorov. Nemôže sa, samozrejme, vyrubiť a zdaniť majetok a penalizovať vo väčšej miere, ako je 100 %. Čiže pomerne k tomu sa prispôsobí ten vykonávací predpis alebo rozkaz daňového úradu s tým, že 80 % penálov sa uplatní vtedy, keď daný subjekt nespolupracoval, alebo opakovane v danej veci porušil vec, alebo je suma väčšia ako 400-tisíc euro. Čiže jedná sa o sumu mimoriadne významnú. Takže toto sú dané náležitosti a stručne povedaný ten mechanizmus, ako funguje. Ešte raz zopakujem, že je to návrh, ktorý nás posúva na Západ a ku krajinám, ktoré ho majú zavedený, ako je napr. Španielsko, Nemecko, Dánsko, čiže toto sú krajiny, kde to majú vo svojom právnom poriadku. Zároveň aj Česko, my sme sa inšpirovali českým modelom. A treba tu povedať jeden konkrétny príklad, ktorý ešte neodznel a je taký vypuklý a spoločnosť ním žije a daný dotyčný sa vôbec nevyjadril vo veci. To je syn pána Gašpara, teraz nejde o to, že ja by som potreboval niekoho konkrétne spomínať, vôbec nie. Skorej ide o to, že on z úradníckeho platu nadobudol úplne zázračne bez hypoték dva domy, medzitým vilu, chatu a hovorím, že hypotéku má, podľa medializovaných informácií, len na jeden byt. Toto všetko má a nadobudol to, ešte raz zopakujem, z úradníckeho platu. Pretože keď je takýto očividný príklad, kde dochádza k nepomernému množstvu majetku a príjmu, tak presne tento zákon by to preveril. Na nikoho sa teraz ja nesnažím ani ukázať prstom, že toto je určite nejaký podvodník alebo podobne. Ale jednoducho do očí to bije, spoločnosť je tým znepokojená. Keby som si teraz vytiahol všetky kauzy medializované len napríklad z troch vlád SMER-u, tak ja som si robil svojho času taký zoznam, tak som ich narátal vyše 330. Tak uznajte, že v tomto prostredí je dôležité mať tento zákon a jasne si zdôvodniť, kto aký majetok má. Prosím vás, podporte to.