Peter Stachura — faktická poznámka, 9. schôdza

No, mňa táto téma tiež sa veľmi dotýka. Pani poslankyňa Marcinková, ďakujem, lebo otvárate tú tému, ktorá je oveľa širšia, to nie je len prítomnosť, prítomnosť rodiča pri dieťati, ale celkovo humanizácia prostredia v nemocniciach. To je obrovská téma. Už sa môžme baviť o intimite a to sa týka detského pacienta, ale aj dospelého. Môžme sa rozprávať o tom, či sa vôbec klope na izbe, ako, na izby, keď vchádza nejaký, nejaká cudzia osoba. Môžme hovoriť o mnohých, mnohých veciach, ako idú pacienti na operáciu, či sa naozaj tá intimita dodržuje a tak ďalej. Čiže túto tému treba otvárať. Toto je jedna z vecí, ktoré sú nesmierne dôležité. Ja chcem len opäť veľmi mierne poznamenať aj potom tú druhú stránku, ktorá by mala byť v tej vykonávacej, vo vykonávacom predpise tiež ozrejmená, že nie všetci rodiča sú takí uvedomelí. Mnoho má naozaj strach, obavy, boja sa, ako to bude celé prebiehať, a nie vždy to je také jednoduché aj pre ten personál, tých rodičov nejako správne usmerniť. Takže má to, všetko má tie dve min... dve strany jednej mince. Čiže na tieto veci naozaj treba pamätať, aby v tej aplikačnej praxi potom neboli problémy. Ale všetko sa dá, keď sa chce. A my sme si zvykli, že tuná vychádzame z premisy, že nič sa nedá, ale mali by sme sa rozprávať o tom, ako sa to dá. Takže ja držím palce, že teda minimálne v tom prvom čítaní to prejde a možno potom sa môžme baviť o nejakých možno pozmeňovacích, pozmeňovákoch, ktoré možno pomôžu tej aplikačnej praxi, aby to naozaj potom bolo uvedené do života. Ďakujem.