Alojz Hlina — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem krátky, budem stručný. Hovoríme o tele a v prvom čítaní, čiže trošku filozofický môžem byť, hej, čo sa týka akože tohto návrhu primerane. Zdá sa, že sledujeme útrpný prípad trápenia a jedného hnusného, perfídneho predvolebného sľubu úchylného človeka Borisa Kollára, hej, ktorý vlastne z dôvodu, preto aby ho zvolili, oklamal ľudí a ešte aby na tej línii sa viezol, lebo však boli ešte ďalšie voľby, tak dopracovával ten svoj príbeh, dokreoval tu niečo, s čím sa budeme trápiť, hej. A bojím sa to povedať, nielen trápiť, ale bude to stáť peniaze. A to je tá najväčšia obava z toho. Byty nie sú, samozrejme, žiadne byty nie sú. A ja by som chcel byť pozitívny, lebo byty treba, bodaj by nejaké boli a rád sa budem mýliť, hej, ale zatiaľ byty nemáme. Máme tu len nejakú agentúru, s ktorou je štrapácia, hej, a ktoré treba riešiť. Ale, pán minister, to neni nič osobné voči vám, lebo vy ste to len zdedili, ale však tuná páni to všetko za to zahlasovali. Všetko, čo vy tu v skrátenom legislatívnom konaní meníme, tak za všetko oni zahlasovali, komplet. To bolo úplne, to bola excelentná spoločnosť, vtedy za hlasovali, aj, Gusto, aj ty si hlasoval, predpokladám, hej, spolu s OĽANO ste hlasovali, pán Tomáš tu nie je, ale áno, aj s tými s OĽANO spolu. Byty, byty, jasné. Viete, to je to, že oklamať, oklamať ľudí. Klamať by sa nemalo. Ja neviem, to niekde bolo, niekde som to čítal. Niekde, podľa mňa to je dosť na tom, nemalo by sa klamať. Viete, mali by ste byť fér. No, takže o toto znie tak pitoresknejšie a javí sa to, že vy tu teda musíte stáť a hovoriť o tom, že jak je to zmeniť, lebo je to blbosť. Je blbosť, že to je sedem rokov, je blbosť, že nemôžete ich menovať, je blbosť, že ich nemôžte odvolávať, je blbosť, že odvolaní môžu byť iba z týchto dôvodov, ale za to všetko ste zahlasovali. Nepríde vám to tak absurdné, že čo sa udialo za ten necelý rok tak k parametrickej zmene, že vtedy sa vám to zdalo okej a teraz, teraz si nesypete popol na hlavu. Teraz tu Tomáš na mňa kričí, že zdržujem, opravujem, však ja len upozorňujem na to, čo sa tu deje. Ja som opozičný poslanec, to neni nič osobné. Ako opozičný poslanec si robím svoju robotu a hovorím, že čo ste zač. No však vy hovorte, čo som ja zač, však koniec koncov Erik Tomáš to tu spustil. Hej, že som sa dožil od ministra dvanásť minút mi tu robil nejaký skríning personálny, nech sa páči, trošku úbohé, ale nech sa páči, hej. Ale ja to hovorím v záujme veci. A naozaj mám veľkú obavu, že čo ste to stvorili za tú agentúru, keď tu ideme hovoriť o nejakých hospodárskych škodách. A tá myšlienka, ktorú som chcel povedať, teda dúfam, že je to len tak. Pán minister vystúpil a keď sme namietali, že aké hospodárske škody, keby sme chceli že merať, tak máme už zdá že niečo, cez čo sa merá tá škoda, a bol by som rád, keby to len tak zostalo, lebo sa javí ako hospodárskou škodou to, že ten úrad, tá agentúra, či jak sa to vlastne volá, je paralyzovaná, lebo si nevedia kúpiť ani Windows. To tu zaznelo, to ja len reprodukujem. To znamená, že to sú naozaj že hospodárske škody škodiace štátu z pohľadu toho, že nejaká agentúra, hej, zbytočná, hej, proste si nevie kúpiť Windows, tak my tu teda sedíme a schválili sme im skrátené, aby v skrátenom sme to prerokovali rýchlo, aby si ten Windows mohli kúpiť. Lebo keď si ho nekúpia, tak vlastne je to škoda pre štát, lebo teraz je asi dobrá cena na Windows, možno je to nejaká akcia, tak treba rýchlo kúpiť. Ja naozaj chcem veriť, že to je len tá škoda, ktorá môže vzniknúť. Ale pri Kollárovi a spol., a na to chcem upozorniť aj občanov tejto krajiny, dávajte pozor, či vám pod rúškom toho, že idú stavať byty, nevytvárajú záväzok pre tento štát. Ani byty, ale arbitráž. Ani byty, ale arbitráž. Na to dajte pozor. Na to dajte pozor, lebo tak to môže celé dopadnúť. To je ten náš slovenský príbeh, pán minister. Ja sa nikam nechystám. Ja len konštatujem, že tu je veľa babrákov s veľkou mocou. Ale ja sa nikam nechystám, ja tu zostanem. Vidíte, že keby som si ja takto sadol, tu by som mal hneď upozornenie, ale (povedané so smiechom), pán minister, budeme to musieť nejako spolu vydržať, hej. Čiže viete, v záujme, v záujme dobra, ako dobra veci, že nech sa niečo pohne. Lebo svet sa vyvíja, svet sa pohýba a naozaj my sme tam, kde sme. Dajme pozor, prosím vás, ak vás môžem poprosiť. Nech je tá hospodárska, dobre, sme v skrátenom, máte skrátené, máte aj kvôli tomu, že nevedia kúpiť Windows. Nech je to tá jediná hospodárska škoda, ktorá by mohla vzniknúť. A teraz sme jej zabránili, hej, a uplatnite si nejakú akciu, že aby ste ho kúpiť mohli. Dajte, prosím vás, pozor, aby tá agentúra, aby tí vaši nominanti, aby tí existujúci, ktorých asi chcete odvolať, nevytvorili nejaký záväzok voči tomuto biednemu štátu, ktorý nemá ropu, nemá zlato, nemá nič. Má len ľudí, ktorí ešte chcú robiť. A mladých ľudí, ktorých kazíte tým, že hovoríte, že netreba robiť. Treba robiť tak, ako vy robíte. Nemyslím vy konkrétne osobne, ale tí, čo nám vládnu. To je naša šanca, že ako uspieť, len nechať tých ľudí, pocit vedomia, že má zmysel robiť. Nevytvorte nič, čo by poškodilo túto krajinu. Kde by nejaká banda hnusná, pardon za výraz, vydridušská, zlodejská, s domicilom niekde v Karibiku tu uplatňovala nejaké nároky a my tu budeme nejakému Džbánovi, Bánovi (Bžánovi, pozn. red.), neviem komu platiť na to, aby sme tie nároky eliminovali a milióny sa podelia. Lebo budú chýbať. Ideme do doby, kde budú chýbať a strašne budú chýbať tie peniaze. Budú ľudia, ktorí budú umierať a nebude sa mať kto o nich starať, lebo nikto to nebude chcieť robiť. Bude kde dávať peniaze, prosím vás, na to dajte pozor, pán minister, prizrite to. Ochránili sme štát teraz, hej, Windows môžte kúpiť, prejde to, vyzerá, že to prejde, hej. Proste ochránili sme štát, len nedopusťte ďalšie, ďalšie hospodárske škody. Dúfam, že to prizriete. Ďakujem pekne.