Branislav Škripek — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem. Pani kolegyňa Šrobová, ďakujem, že ste to vystúpenie fakticky tak odklonili aj od toho možno pripraveného, od tej pripravenej reči a že ste zdôraznili ten zážitok z ulice, tak by som to povedal. A toto je naozaj dobrá ilustrácia toho, čo sa deje v mysliach ľudí na Slovensku, lebo na tie protesty chodí relatívne veľa ľudí, je možné, že začne chodiť ešte omnoho viacej, pretože v ľuďoch je vyvolaný ten pocit nespravodlivosti. A to je tá najzávažnejšia vec, pretože my všetci aj na Slovensku pociťujeme vo svojom srdci, vo svojom vnútri, že tá spravodlivosť je potrebná pre to, aby v krajine bolo dobro, aby sa tu darilo. A ten pocit nespravodlivosti vyháňa ľudí aj možno zrejme v takom stave fyzickom, že ona by ťažko aj vedela, alebo ťažko vedela prísť, ale že jej na tom záležalo, aby sa prišla vyjadriť. Mne sa zdá, že tu na Slovensku sme tak podobne na tom po voľbách a teraz v tomto čase, krátko po voľbách, ako keď z Británie, teda Veľká Británia odišla z Európskej únie, keď nastal ten brexit. A fakticky je to tak, že aj v Anglicku celý národ bol rozdelený do dvoch takmer rovnakých táborov a rozdiel v hlasovaniach za a proti bol okolo jedného percenta. Čo je nie veľké množstvo voličov na tak veľkú krajinu, ako je 50 miliónov v Británii. A tam bolo veľké spoločenské napätie kvôli tomu. A mne sa zdá, že to je aj teraz tu. A ten pocit, že sa deje niečo nespravodlivé, ľudí ubíja a ničí ich vnútro a potom sa v tejto krajine ťažko porastie do niečoho takého rozvíjajúceho a krásneho. Naozaj by to nemalo byť tak, že vládna moc a ktorákoľvek vládna moc môže robiť niečo také svojvoľné a utláčať spravodlivosť. Ďakujem za príklad.