Boris Susko — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106. Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu a spravodlivé a primerané trestanie trestných činov, priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody, čo nám už dlhodobo vyčíta aj výbor CPT, výbor proti mučeniu. Jedným z hlavných cieľov návrhu zákona je prijať nevyhnutné legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinnosti vyplývajúcich v správe Európskej únie. Je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie. V tejto súvislosti reakciou na uvedené konania o porušení sú najmä nasledujúce návrhy: - poskytnutie záruky pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené, - obmedzenie dôvodov odmietnutia vykonať Európsky zatýkací rozkaz, - jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní Európskeho zatýkacie rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom, - ďalej zosúladenie trestných sadzieb a úprava trestných sadzieb v rámci skutkových podstát trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona, - odstránenie súčasnej možnosti vypočuť zadržanú, resp. podozrivú osobu aj bez prítomnosti obhajcov v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca nedostupný, a to aj napriek tomu, že zadržaný, resp. podozrivý trval na prítomnosti obhajcu, - zavedenie povinnosti poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konanie, aj nositeľa rodičovských práv, - ďalej zavedenie oprávnenia mladistvého obvineného určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca zo zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonávať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku, - zavedenie povinnosti zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov, alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu, resp. zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, v zmysle ktorej, ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa. V rámci humanizácie trestov sa do Trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá explicitne vyjadruje zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne vyjadruje princíp proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia. V rámci individualizácie trestov sa po vzore Českej republiky upravuje zoznam poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny, ale demonštratívny a s tým spojené odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, aby sudca mal väčšiu mieru možnosti individualizácie trestu. Súčasťou návrhu zákona je komplexná zmena drogových trestných činov. Súčasné nastavenie drogových trestných činov na základe obvyklých dávok, vo vyšších odsekoch na základe rozsahu, inými slovami hodnoty omamných a psychotropných látok spôsobuje v aplikačnej praxi radu problémov. Platná právna úprava drogových trestných činov rovnako spôsobuje aj neželané postihovanie samotných užívateľov drog, vrátane ich pestovateľov, ktoré je vo viacerých identifikovaných prípadoch v rozpore so zásadou primeranosti ukladaných trestov vo vzťahu k závažnosti spáchaného trestného činu z dôvodu, že táto úprava nedostatočne odlišuje užívateľov drog od dílerov a v jednom paragrafe zlučuje rôzne formy drogovej trestnej činnosti. Ďalej návrh zákona upravuje aj inštitút trestu prepadnutia majetku v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 1/2021 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s článkom 1 ods. 1, článkom 13 ods. 4, článkom 16 ods. 2 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kedy od 20. októbra 2023 sú predmetné ustanovenia zrušené. V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie a hospodárstva a ekonomickej situácie na Slovensku, vďaka čomu sú kritériá, na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť. Z rovnakých dôvodov sa zvyšuje aj horná hranica peňažného trestu z pôvodných 331 930 eur na 3 milióny eur pre fyzické osoby a pre právnické osoby z 1,6 milióna eur na 4 milióny eur. Cieľom návrhu zákona je tiež zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia, a zabezpečiť stály dohľad nad týmito osobami až do momentu, kedy bude naplnený účel ochranného liečenia. Nakoľko ide o páchateľov, ktorí bez riadnej liečby môžu byť potenciálnym rizikom pre spoločnosť, je potrebné nastaviť systém adekvátnej kontroly dodržiavania ochranného liečenia. Do právneho poriadku sa zavádza osobitná forma ochranného dohľadu, ktorá predstavuje obligatórne uloženie ochranného dohľadu zo strany súdu páchateľovi činu inak trestného v prípade, ak páchateľ nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a súd mu ukladá ochranné liečenie ambulantnou formou, alebo ak mení ústavnú formu ochranného liečenia, psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Popri ochrannom dohľade sa dajú takejto osobe uložiť aj povinnosti alebo obmedzenia a môže byť kontrolovaná elektronickými prostriedkami, čo doposiaľ možné nebolo. Ide o riešenia praktických problémov, s ktorými sa lekári vykonávajúci ambulantné liečenia dlhodobo stretávajú. Návrh zákona upravuje doposiaľ aj absentujúcu možnosť dodatočne určiť ochranné liečenie, ak odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, a zavádza sa vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorým vznikne zákonný dôvod na obmedzenie osobnej slobody páchateľa od zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia. Naliehavosť úpravy Trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad v konaniach Adamčo verzus Slovenská republika, Vasaráb a Paulus verzus Slovenská republika alebo Mucha proti Slovenskej republike, v ktorej konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzovaniu základných ľudských práv, najmä práva na ochranu osobnej slobody, resp. vlastniť majetok účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov, čo sa pri aktuálnej právnej úprave nedeje aj vzhľadom na zneužívanie inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami v neprimeranom rozsahu za ostatné tri roky. Návrh zákona reaguje na uvedené problémy konkrétnymi zmenami. Z uvedených dôvodov v súlade so skúsenosťami z príbuznej jurisdikcie napríklad z Českej republiky s podnetmi z domácej aplikačnej praxe, ako aj právnej doktríny, sa navrhuje niekoľko zmien, a to predovšetkým za účelom posilnenia náležitého dohľadu nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom. Ide najmä o úpravu rozšírenia oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora, rozšírenie úlohy súdu pri zásahu do základných práv počas prípravného konania, a to aj s poukazom na doteraz riadne neimplementované normy európskeho trestného práva procesného, spresnenie úpravy nakladania s nezákonne získanými dôkazmi, explicitná úprava možnosti použitia aj nezákonne získaného dôkazu v prospech obžalovaného v záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich osôb s orgánmi činnými v trestnom konaní spresniť tieto podmienky a vytvoriť právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti, a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie pri zachovaní podstaty a zmysle tohto inštitútu. Ďalej v záujme posilnenia zákonnosti pri poskytovaní legálnych zákonných benefitov kajúcnikom spresniť a sprísniť podmienky inštitútov, ako odloženie obvinenia, zastavenie, resp. prerušenie trestného stíhania z dôvodu spolupráce s takýmito spolupracujúcimi obvinenými a podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. Ďalej, úpravu možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme. Obmedzenie možnosti prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno, v ostatných prípadoch, ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi, ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť. Ďalej zaistenie obhajobných práv podozrivých osôb v prípravnom konaní, napríklad doplnením medzi zákonné podmienky podania obžaloby aj podmienku právoplatného rozhodnutia o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným, alebo po ich inom vybavení. Vzhľadom na vyššie uvedené je otázna aj opodstatnenosť duálnej organizácie prokuratúry, ktoré by mala byť v zmysle § 2 zákona č. 151/2003 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokuratúry vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Oproti tomu výsledkom duálnej organizácie prokuratúry je možné ohrozenie bezpečnosti štátu, kedy dva štátne orgány, na jednej strane Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a na druhej strane Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry ako jej organizačná súčasť, presadzujú dva odlišné koncepty uplatňovania práva, pričom Úrad špeciálnej prokuratúry napriek tomu, že nie je na rozdiel od samotnej Generálnej prokuratúry ústavným štátnym orgánom, ani samostatnou právnou inštitúciou, tvorí autonómne uplatňovanie práva, pri ktorom nerešpektuje Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorej je súčasťou, ako hlavu monokratickej štruktúry prokuratúry, čo sa prejavuje okrem iného napríklad tým, že prokuratúry Úradu špeciálnej prokuratúry nerešpektujú rozhodnutia Generálnej prokuratúry, napríklad obchádzajú rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o § 363, resp. podávajú obžaloby súčasne so zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čím maria právo obvineného podať návrh podľa § 363 Trestného poriadku, resp. dochádza k odlišnému výkladu právnym noriem zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a samotnej Generálnej prokuratúry, čím dochádza k narušeniu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Okrem toho Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry je nesystémovo zaradený v systéme Generálnej prokuratúry a vôbec práva Slovenskej republiky vzhľadom na to, že neexistuje systém účinnej kontroly. Úrad špeciálnej prokuratúry ako prvostupňový rozhodovací orgán nemá možnosť druhostupňového, druhostupňovej kontroly svojím nadriadeným orgánom, tak ako je to štandardné v právnom systéme Slovenskej republiky, či už zo strany okresných prokuratúr, krajských prokuratúr a Generálnej prokuratúry, alebo ako je to štandardné v systéme súdov Slovenskej republiky, keď proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu je vždy oprávnený rozhodovať nadriadený súd, resp. iným spôsobom kontroly iným orgánom, ako je to napríklad pri Policajnom zbore, keď o pochybeniach jednotlivých zložiek v polícii rozhoduje samostatný, samostatná jednotka, ktorou je Inšpekčná služba Policajného zboru. Z tohto dôvodu máme za to, že tento inštitút je v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedený nesystémovým spôsobom a na základe toho, že na čelo tejto, tohto úradu sa postavil dlhoročný politik, celý tento, táto jednotka organizačná Generálnej prokuratúry sa do značnej miery spolitizovala a vykazuje známky nestrannosti a, pardon, známky teda nie nestranného a nezaujatého rozhodovania bez možnosti akejkoľvek kontroly, resp. možnosti nadriadeného orgánu odňať tejto jednotke, tomuto úradu povedzme spis a prideliť ho inej prokuratúre, ak je systémovo zaujatá, tak ako je to bežné v rámci systému Generálnej prokuratúry, kde generálny prokurátor môže určiť inú prokuratúru na riešenie určitých právnych vzťahov, pokiaľ dochádza k zaujatosti pri rozhodovaní takejto, takejto časti Generálnej prokuratúry. V záujme parity hlavných subjektov trestného procesu sa tak navrhuje zveriť právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, pričom Krajské prokuratúry už dnes disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom aj vrátane jednotlivých špecializácií na krajských prokuratúrach jednotlivými prokurátormi, ktorí sú už dnes špecializovaní na jednotlivé agendy, obdobne ako je samotný Úrad špeciálnej prokuratúry. K uvedenému na záver možno dodať, že zrušenie alebo teda reorganizácia Generálnej prokuratúry z hľadiska zrušenia tejto jednotky Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej zostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pričom pokiaľ ide o jednotlivé spisy, tie by sa mali prerozdeliť na existujúce príslušné časti a súčasti Generálnej prokuratúry s tým, že podľa vyjadrenia generálneho prokurátora tento deklaroval, že jednotlivé zložky Generálnej prokuratúry sú úplne pripravené na prevzatie takejto agendy, zriadil pracovnú skupinu, ktorá už dnes pripravuje prerozdelenie tejto agendy a v prípade tých vecí, ktoré, kde bola podaná obžaloba, respektíve je pripravená, je pripravené toto konanie tesne pred podaním obžaloby, tak deklaroval, že tieto spisy naďalej budú dozorovať príslušní bývalí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Treba povedať, že účelom alebo zmyslom vôbec tejto novelizácie je najmä zabezpečenie základného ústavného práva, a to práva na zachovanie osobnej slobody ako jedného zo základných ľudských práv definovaných tak v Základnej listine ľudských práv, ako aj v Charte OSN, ako aj v našej ústave, kde zásah do osobnej slobody je jedným z najvážnejších zásahov do ľudského života, ktorý nemá vplyv len na samotného obvineného, respektíve obžalovaného, alebo potom aj odsúdeného, ale aj na ďalšie osoby, na jeho rodinu, na blízke okolie takéhoto páchateľa, kde je preukázané jednotlivými štúdiami, že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý trvá dlhšie ako päť rokov, neplní svoj účel a skôr nabáda takýchto odsúdených v nepodmienečných trestoch odňatia slobody na opätovné páchanie trestnej činnosti, to znamená na recidívu a je potrebné nastaviť iný systém trestania, ako vyplýva aj z jednotlivých správ CPP, resp. ako je to aj v iných krajinách modernej Európy, kde k tomuto pristúpili, a nemalo to žiadnym spôsobom dôsledok na zvýšenie kriminality. Práve naopak, dôsledkom toho bolo práve zníženie kriminality. Pokiaľ by vysoké tresty odňatia slobody, tak ako ich máme zavedené od roku 2005 podľa amerického systému, plnili svoj účel, nemali by sme dnes druhý najvyšší index väznenosti v rámci celej Európskej únie. V stručnosti by som ešte vás chcel upriamiť na pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bol schválený včera na ústavnoprávnom výbore, ktorý reaguje najmä na rozpravu v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, ako aj v prvom čítaní. Ďalej, ktorý reaguje na komunikáciu s Európskou komisiou, ktorý reaguje na diskusiu s ďalšími odborníkmi, či už ide o Generálnu prokuratúru, či už ide o Slovenskú advokátsku komoru alebo jednotlivých predstaviteľov justície, ako aj reaguje na niektoré pozmeňujúce návrhy, respektíve návrhy, ktoré boli predstavené aj niektorými opozičnými stranami. Mám na mysli konkrétne Kresťanskodemokratické hnutie, kde tieto boli pripravené pánom poslancom Gašparom, ktorý ich predložil včera na ústavnoprávnom výbore a sú uvedené v spoločnej správe výborov. Pokiaľ veľmi v stručnosti by som uviedol tie základné veci, ktoré sú v tomto pozmeňovacom návrhu, aby ste mali predstavu o tom, čo sa, čo sa menilo. V prvom rade je tam veľa legislatívno-technických pripomienok, ktoré vyplynuli aj z konzultácie s legislatívnym odborom. Ďalej sa jedná o úpravu jednotlivých rozsahov výšky škody, tak ako bolo diskutované aj v tomto pléne vyše niekoľkých týždňov v predchádzajúcej rozprave, kde sme reagovali aj na tie výhrady, ktoré, ktoré vzišli z tejto rozpravy, a upravili sme tie výšky škody, kde škoda väčšia sa znížila na 20-tisíc eur, škoda značná na 250-tisíc eur a škoda veľkého rozsahu nad 650-tisíc eur. Ďalej upravili sme niektoré otázky týkajúce sa drogových trestných činov na základe aj požiadavky niektorých koaličných partnerov, kde táto téma síce nebola predmetom nejakej veľkej diskusie v pléne, ale boli upravené tieto niektoré výšky alebo množstvá, ktoré sú zadefinované v návrhu, v otázkach týchto trestných činov. Pokiaľ by bola nejaká všeobecná zhoda v Národnej rade, sme pripravení na to ešte reagovať aj prostredníctvom prípadných ďalších pozmeňovacích návrhov tu v pléne. Ďalej sú upravené v tomto pozmeňovacom návrhu niektoré otázky týkajúce sa obhajobných práv. Ďalej sme, alebo teda pán poslanec vrátil do znenia návrhu zákona ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že nad určitú hranicu hornej sadzby, trestnej, bude povinné ukladať trest odňatia slobody, aby nemohlo dochádzať k alternatívnemu samotnému, alebo samostatnému uloženiu niektorých alternatívnych trestov, ak horná hranica trestnej sadzby je nad osem rokov, čo vyplynulo z nejakých pripomienok. Osobne sa domnievam, že ak by to tam aj nebolo, tak by takéto, k takémuto niečomu nemohlo dôjsť, pretože napríklad v Českej republike takéto ustanovenia vôbec neexistujú, pretože ak trestný čin má trestnú sadzbu v rozmedzí povedzme 10 až 15 rokov, alebo 15 až 20 rokov, tak nie je možné pri akceptácii § 34 ods. 4, to znamená zásad ukladania trestov, uložiť samostatne iný alternatívny trest pri takýchto výškach trestných sadzieb, ale pre účely jednoznačnej právnej istoty sme toto ustanovenie s určitou zmenou alebo úpravou ponechali v návrhu alebo teda tento pozmeňovací návrh, pokiaľ bude schválený, tak ho ponecháva v návrhu zákona. Ďalej sa upravili, upravila sa otázka takzvaných, tzv. horalkovej krádeže, to znamená, vypustilo sa ustanovenie prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu, ktoré ukladá povinnosť uloženia nepodmienečného trestu pri opakovanom spáchaní trestného činu tretíkrát v ďalších 24 mesiacoch od spáchaného pôvodného trestného činu, tak aby sme zabránili tomu, aby boli naozaj drobné krádeže trestané trestom odňatia slobody, čo takisto bolo predmetom diskusie a kritiky tohto návrhu. Vzhľadom na zvýšenie jednotlivých, jednotlivých výšok škôd sme upravili alebo teda tento pozmeňujúci návrh upravuje rozsah trestnej sadzby v druhých odsekoch trestných činov, ktoré sú predmetom najčastejšie páchanej trestnej činnosti, za ktorú je aj najčastejšie, alebo sú páchatelia najčastejšie umiestňovaní do trestu odňatia slobody, je to skoro až jedna tretina odsúdených, sú za krádeže, spreneveru, poškodzovanie cudzej veci, resp. podvod, a v týchto prípadoch sme v ods. 2, ktoré sa týkajú škody od 20-tisíc euro do 250-tisíc euro rozšírili trestné sadzby tak, aby bolo možno efektívne stíhať tieto, tieto skutky. Ďalej reagujeme na niektoré pripomienky, ktoré mala najmä Európska prokuratúra, ale aj Generálna prokuratúra z hľadiska úpravy paragrafov korupcie, resp. poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, kde sa rozšírili sadzby, kde sa rozšírili jednotlivé aj odseky, v ktorých sa stanovili podrobnejšie jednotlivé trestné sadzby tak, aby bolo možno účinnejšie práve stíhať tieto trestné činy korupcie. Okrem toho sa napríklad v paragrafe, ktorý rieši poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, myslím, že je to 304, sa, sa doplnilo výslovne nakladanie s prostriedkami Európskej únie. Okrem toho sa upravili trestné sadzby týkajúce sa, resp. trestnosť činov týkajúcich sa niektorých skutkov proti životnému prostrediu, kde sme takisto reagovali na výhrady, či už Prezídia Policajného zboru, alebo aj tu v rozprave o nutnosti prísnejšieho postihovania jednotlivých skutkov proti životnému prostrediu. Reagujeme aj na možnosť použitia agenda, agenta, pardon, pre trestné činy extrémizmu. Pokiaľ ide o pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu, v prvom rade sme reagovali aj na niektoré výhrady Európskej komisie, kde sme ponechali pôsobnosť špecializovaného trestného činu, pardon, Špecializovaného trestného súdu pri všetkých korupčných trestných činoch podľa § 261 Trestného zákona, resp. trestného činu subvenčného podvodu a upravili sme sadzby tak, aby bola vždy zachovaná príslušnosť Európskej prokuratúry, pokiaľ ide o nakladanie s prostriedkami Európskej únie. Okrem toho, vzhľadom na jednotlivé výšky škody, kde by sa dnešným prepočtom pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu zaviedla až pri výške 17,5 milióna eur z doterajších 6,6 miliónov, sme opäť upravili a znížili túto sumu na 7 miliónov eur, tak aby bola zachovaná príslušnosť Špecializovaného trestného súdu, ako je, ako je dnes. Doplnili sme do § 115 a 117 v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu výslovné umožnenie používania informačno-technických prostriedkov, resp. agenda, agenta, napriek tomu, že už dnes znenie Trestného zákona to umožňuje, pretože v týchto ustanoveniach je napísané, že je to možné urobiť vždy aj pri zločinoch, aj pri prečinoch korupcie v prípadoch, ak tak hovorí medzinárodná zmluva. A tuná medzinárodná zmluva pri týchto trestných činoch vždy umožňuje použiť tieto prostriedky ako účinný nástroj vyšetrovania takýchto trestných činov, ktoré je možné v zásade odhaliť najmä v reálnom čase, teda s použitím práve týchto prostriedkov, ale pre určitý kľud a právnu istotu sú tieto inštitúty zavedené alebo upravené výslovne v týchto jednotlivých skutkových podstatách. Upravila sa lehota na podanie dovolania, tak v prospech, aj v neprospech obvineného sa zjednotila na tri roky, ktorá doteraz bola rozdelená na šesť mesiacov až tri roky. No a na koniec podstatnou časťou tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil na výbore pán poslanec, je doplnenie úpravy procesných postupov pri stíhaní priestupkov páchaných mladistvými páchateľmi, kde sa upravuje to, že orgány sociálnej kurately budú navrhovať účasť mladistvého na probačnom alebo inom výchovnom programe, ak to vzhľadom na osobu mladistvého alebo jeho postoj k vykonávaným opatreniam sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately bude vhodné a účelné, tak ako to predstavil, predstavilo KDH vo svojom, vo svojom návrhu. Takže vyšli sme v ústrety aj, aj týmto návrhom, pričom sme takisto upravili premlčaciu lehotu, kde sme ju nechali v pôvodnom znení tak, ako v návrhu zákona je. Takže dúfam, že oceníte, kolegovia, že sme neboli hluchí a slepí tomu, čo sa tu rozprávalo dva mesiace v rámci legislatívneho procesu, ako aj jednotlivých výhrad dotknutých subjektov v rámci legislatívneho procesu, kde sme reagovali na tieto výhrady a upravili sme ich prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu tak, ako som povedal, tak, ako je upravený v spoločnej správe. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)